eHistory

24M. Chazari (555 – 630).

Všetci veľký a významný aktéri posledného diania v posledných štyroch storočiach vo východnej Európe (od III. stor.) dokázali síce vytvoriť vlastné štátne útvary, prípadne poriadne zamiešať dejinami Európy, ale ani jeden z nich nemal dlhšiu trvácnosť a prakticky do storočia (výnimočne len čosi vyše storočia) sa rozpadli, zanikli alebo odtiahli do inej lokality. Bolo to obdobie migrácie skupín obyvateľstva (rôznych etník, národov a od menejpočetných kmeňov až po veľké ríše alebo utvorené zväzy) a vzniku stále ďalších a ďalších štátnych útvarov striedajúcich sa vo veľmi rýchlom slede:

• Góti (na Ukrajine pôsobili od prelomu II. / III. do tretej štvrtiny IV. stor.);

• Huni (od v r. 375 – 469);

• Sabirovia a Kutriguri (469 – 555);

• Avari (555 – 634);

• Staroturecká resp. nástupca Západná Staroturecká ríša (567 – 657);

• Veľká ríša Bulharských Onogurov (630 – 666?).

Až v VII. stor. sa v priestore okolo Kaspického mora zo vzniknutého Chazarského kaganátu vytvorila ríša, ktorá v tomto priestore fungovala ako veľká prekážka a na tri storočia zastavila ďalší exodus národov z východu na západ.

Etnikum Chazarov je prvýkrát spomínané v arménskych prameňoch v r. 214, keď do Arménska vtrhli Agathyrsovia (údajne boli predkami Chazarov) a Barsilovia (považovaný za jeden z Bulharských kmeňov). V r. 305 sa Chazari zúčastnili na Kaukaze vo vojne s Perzskou ríšou. Čiže už pred príchodom Hunov, predkovia Chazarov sa pohybovali v oblasti Kaukazského pohoria na území, alebo v súčinnosti so Sarmatmi a Alanmi. Ďalší záznam pochádza až z polovice V. stor., počas panovania hunského wanga Atilu, jedno z etník nachádzajúce sa na území jeho panstva boli Akacirovia, čo sa tiež kronikármi považuje buď za jeden zo starších pomenovaní Chazarov alebo to mohol byť názov jedného z Chazarských kmeňov. Dá sa však predpokladať, že ak prečkali v priestore Dagestanu, buď po r. 454 z dôvodu sabirsko – onogurských vojen alebo prípade po r. 510 pred Sabirskou agresiou, ale najpravdepodobnejšie až okolo r. 555 pred Avarmi, nakoniec predsa len museli ustúpiť na východ niekde do oblasti od dolného toku rieky Ural, do priestoru medzi Kaspickým morom a Aralským jazero. Až okolo r. 567, po príchode Starých Turkov (nazývaných aj Turkuti resp. Turkiti, čín. Tu-kju a tur. Göktürk) Chazari opäť vstupujú na scénu. Navrátili sa späť do oblasti Severokaukazského regiónu a pritom so Starými Turkami kontrolovali aj oblasť okolo Kaspického mora. V r. 589 Starí Turci s Chazarmi prenikli cez priesmyk Derbent na juh na územie Perzskej ríše, ale Peržania ich zo Širvanskej nížiny (niekedy uvádzanej aj Kursko-arakská nížina, v dnešnom Azerbajdžane) donútili k ústupu. V r. 626 s Chazarmi nadviazal kontakty byzantský cisár Herakleios z dôvodu vojenskej výpravy Peržanov ku Konstantinopolu. Chazari so Západnými Starými Turkami (údajne so 40 tisícovým vojskom) vpadli do juhokazských oblastí Perzie, čím Peržanov zamestnali aj pod Kaukazom. Chazari ešte podnikali ďalšie vojenské výpravy do Gruzínska (628, dobili mesto Tbilisi) a Arménie (630), čím sa ale vyhýbali oblastiam pod kontrolou Dulov a Onogurských etník. Chazari boli podriadený a aj konali spoločne so západným Starotureckým kaganom Tun-jabgu (618 – 630) z rodu Ašina (Ashina), ktorý podobne ako Dulovci rozširovali a udržiavali si svoj vplyv aj vo východnej Európe.

Chazari mali v rámci Starotureckej resp. Západnej Starotureckej ríše výnimočné postavenie. Podľa arménskych prameňov v hierarchii hneď za samotným Západným Starotureckým kaganom nasledoval chazarský kagan s titulom džebu-kagan, čiže mohol byť aj súčasťou a členom panovníckej dynastie (preto sa chazarský kagani odvolávali na svoj pôvod od rodu Ašina). V porovnaní s Bulharmi, ich vládcovia – cháni boli súčasťou iného celku kmeňov Dulu (kam patrili aj zvyšky Hunov), ktorý boli pôvodne okolo r. 555 Starými Turkami buď pokorený alebo sa k nim dobrovoľne pridali a boli zaradený do Starotureckej ríše. Až po r. 581, po zjednotení Číny dynastiou Suej (ktorý sa snažili vymaniť spod nadvlády Starých Turkov), konflikt s Perzskou ríšou a v dobe veľkých spoločenských a dynastických nepokojov v centre Starotureckej ríše, došlo k odsunu početnejších starotureckých vojenských síl z východnej Európy a kmene Dulu (Dulovia) sa pokúšali o nástupníctvo resp. nahradiť svojou prítomnosťou ustupujúce Staroturecké panstvo v Ázii. Dulom sa podarilo dostať pod kontrolu niektoré stratené lokality, o ktoré museli zabojovať s navracajúcimi sa Avarmi (zrejme aj porážka a definitívny odchod Avarov z Ukrajiny a Besarábie mohol byť zo spoluprácou Kuvratových Onogurov so Starými Turkami).

Akého pôvodu, do akej jazykovej skupiny patrili Chazari? Už čínsky popis z II. stor. p. n. l., že na západ od Hunov (od dnešného Mongolska a Číny) sa nachádzajú etniká Ogurov, kde by sme mohli hľadať pôvod viacerých kmeňov a etník užívajúcich turko-tatárske jazyky resp. ich dialekty: Bulharské kmene, Sabirovia, Chazari a mnohý ďalší. Príbuznosť medzi nimi mohla iste byť po stránke jazykovej, keď viacerí autori uvádzajú, že Chazari hovorili jazykom, ktorý nebol príbuzný k pezštine ani k východným tureckým jazykom z Ázie, ale jeho podobnosť je k bulharčine (uviedol to aj arabský vyslanec ibn Fadlan, pri svojej návšteve Povolžského Bulharska v r. 921). Zrejme aj Chazarský jazyk patril k dialektom turko-tatárskej resp. západnej Starotureckej jazykovej vetvy, kam patrili aj starobulharské a sabirské dialekty. Ak vezmeme do úvahy vtedajší vývin udalostí v oblasti Severokaukazského regiónu a Povolžia, bolo na storočie, do pol. VI. stor., pod kontrolou Sabirov a práve preto sú k nim prirovnávaný aj Chazarovia ako ich spojenci resp. ako ich príbuzný. Aj arabský kronikár al-Masúdi (895 – 957) uvádza, že sa údajne Chazari turecky nazývali Sabir a perzsky Chazarán. O príbuznosti východoeurópskych etník hovorí aj Ján z Efezu (*507 – +586?) v legende o troch bratoch menom Bulhar, Chazarik, ale meno tretieho nespomenul. Ak berieme do úvahy, že medzi IV. stor. až pol. VI. stor. o Chazaroch sa iné pramene nezmieňujú tak často ako o bulharských kmeňoch, preto sa tlačí názor, že sa nemuselo jednať o troch bratov, ale o tri príbuzné národy, ktoré sa delili o moc v Západnom Starotureckom kaganáte, keď tzv. bratmi boli Chazari (vo východnej Európe zastupovali rod Ašina), Bulhar (zastupovali Dulu) a tretím bratom bol Nušibi (tí však o Európu nemali záujem a venovali sa Hodvábnej ceste). Ak by sa mal zúžiť priestor na hľadanie tretieho brata, len na oblasť východnej Európy v tej dobe sa tu navyše zo starotureckej vetvy nachádzali (už zo spomínaného veľkého spoločenstva Ogurov) aj Barsilovia (Bersilovia), Sabirovia (Savir; Sibir) a veľká plejáda ďalších kmeňov resp. etník. Ak vezmeme do úvahy, kde sa pohybovali zmieňovaný dvaja bratia – Bulhari na Kubáni a Chazari hneď vedľa v Dagestane, naplnenie legendy a chýbajúce meno tretieho z bratov by sa dalo hľadať buď v starom pomenovaní Dagestanu Bersilia, alebo v dominantnom národe v tomto priestore v rokoch 454 – 555 v Sabiroch (keď práve žil aj Ján z Efezu).

,

​