eHistory

20M. Zväz bulharských Onogurov vo Východnej Európe

(555 – 635)

V priestore Čierneho mora, medzi riekami Dneper a Dnester, kmene Kutrigurov už raz vytvorili krajinu pod vlastnou kontrolou. Po vojenskej konfrontácii s viacerými okolitými kmeňmi, ako Byzantskou ríšou a Germánskymi etnikami od západu, aj so slovanskými kmeňmi od severu a západu a so Sabirmi od východu nakoniec upadli, na približne 70 rokov, pod nadvládu Avarov (okolo r. 560 – 630). Ostatné početnejšie etniká (ako kmene Utigurov a kmene zo Zväzu bulharských Onogurov), predtým pôsobiace aj v spojenectve s Kutrigurmi, boli Avarmi tiež porazený a ustúpili do Povolžia. Avari však mali svojho úhlavného nepriateľa predovšetkým vo svojom prenasledovateľovi Starých Turkoch (nazývaných aj Turkuti resp. Turkiti, čín. Tu-kju; tur. Göktürk), ktorý ich prenasledovali z Číny a niekoľkokrát aj porazili. Okolo r. 562 sa Starí Turci dostali po rieku Volga a okolo r. 567 až po rieku Dneper, keď v tomto roku sú spomínaný spoločne s Utigurmi pri vpáde na územie Byzantskej ríše, kde na Kryme obsadili pevnosť Chersones (iný prameň uvádza názov pevnosti Bospor, čo by len potvrdzovalo, že sa jedná o ten istý Chersonesos, ktorý sa nachádzal v niekdajšej Bosporskej ríši). Príchod Starých Turkov do východnej Európy bol z pohľadu porazených národov Utigurov a etník vo Zväze bulharských Onogurov prijateľnejším zlom. Okolo r. 562 sa ocitli pod nadvládou Starých Turkov a spolu s nimi sa v r. 567 dostali po rieku Dneper a vrátili sa na miesta svojich predchádzajúcich pôsobísk. Utiguri a Kutriguri sa prv zdržiavali vo vzájomnom susedstve, podnikali aj spoločné výpravy, ale tentoraz sa ocitli každý v inom tábore, pod nadvládou inej ríše. Možno sa kladie otázka aká dôsledná bola kontrola a vplyv Starých Turkov na chod Utigurov, Sabirov, etník vo Zväze bulharských Onogurov a ďalších národov. Starí Turci za storočie existencie ríše, v rôznych lokalitách resp. vo vzdialených ázijských oblastiach svojej veleríše, často riešili nepokoje (povstania podrobených národov) a vlastné dynastické spory v centre ríše v Džungársku a Sedemriečí, čiže ďaleko od Európy až v Stredoázijskom a západočínskom prostredí. Preto bola vo východnej Európe zanedlho postrehnuteľná absencia väčšej starotureckej prítomnosti, čo sa prejavilo tromi spôsobmi:

1. zastavenie rozširovania krajiny resp. prenikania na západ cez rieku Dneper;

2. samostatné konanie niektorých etník vo východnej Európe; 

3. opätovný vzostup Avarského vplyvu vo východnej Európe aj na území na východ od rieky Dneper.

Na prelome 70 a 80-tych rokov VI. stor., v dobe nepokojov v centre Starotureckého kaganátu, sa vymanili spod ich nadvlády Utiguri, avšak zanedlho upadli pod nadvládu Avarov a spoločne s nimi a so slovanskými etnikami viedli výpravy a pustošili na území Byzantskej ríše na Balkáne a okolí. Ani etniká zo Zväzu bulharských Onogurov sa nevyhli nebezpečnému susedovi a o dosahu Avarov až do Kubáne nasvedčuje byzantský prameň, keď v r. 600 uvádza smrť onogurského chána Houdbada, ktorý bol lojálny Avarom (údajne bol dosadený práve Avarmi). Po r. 600 (asi okolo r. 604) sa chánom u Onogurov stáva Kuvrat, ale v tej dobe musel byť len malým dieťaťom. Kuvrat bol však nedospelým ešte aj v r. 614, a preto do r. 619 namiesto neho vládol jeho strýko Organ. Obaja však nepatrili pôvodom k niektorému z tunajších etník, ale boli príslušníci stredoázijského zväzu Dulu, ktorý po r. 600 ako zástupcovia moci, sa mohli opätovne pokúšať získať kontrolu a nastoliť panstvo na mieste, kam predtým dosahovala moc Starých Turkov, až po rieku Dneper. Zväz Dulu mal pod kontrolou severnú časť Stredoázijského priestoru (nachádzali sa tu aj národy Kimakov, Türgešov, Kipčakov) a neskôr v smere svojho získavania kontroly a zväčšovania sa Zväzu Dulu, sa im poddali, respektíve pridali etniká a národy vo východnej Európe zhromaždené vo Zväze bulharských Onogurov a aj viaceré Uralské kmene. Zväz Dulu sa postupne posilnili až tak, že dokonca v r. 630 zorganizoval zavraždenie starotureckého kagana a ich kandidát zaujal jeho miesto.

Problematickým sa však stáva pomenovanie národa Onogur resp. Onogundur. Kým Onogur sa objavovalo od druhej pol. V. stor. viac-menej len vo východnej Európe (v priestore od rieky Dnester po rieku Ural), od zač. VII. stor. etniká a národy pod týmto pomenovaním nachádzame od Karpatskej kotliny, cez východnú Európu, Stredoázijskú oblasť, Sedemriečie až do Džungárska, nachádzajúceho sa dnes v západnej Číne. Prvý Onoguri z východnej Európy sa pohybovali len ako súčasť veľkých národov a ich ríš a za posledné tri storočia prekonali dôležité udalosti v regióne:

• Nachádzali sa pod nadvládou Hunov v IV. – V. stor.

• Boli porazený Sabirmi v r. 463 a zahnaný od rieky Kubáň na východ za rieku Volga.

• Okolo r. 580 sa navrátili na nížinu pri rieke Kubáň.

• Boli porazený Avarmi okolo r. 560 a zahnaný z Kubáne na východ za rieku Volga.

• Nachádzali sa pod nadvládou Starých Turkov – od r. 562.

• Nachádzali sa pod nadvládou Avarov – po r. 576.

• Nachádzali sa pod nadvládou Zväzu Dulu – okolo r. 600.

Po sérii porážok a neúspechov tohto údajného etnika – národa, je málo pravdepodobné, že by sa po tak negatívnom vývine ocitli v dobrej kondícii a v perspektívnej vyhliadke na budúcnosť. Úspechy Onogurov sa dostavili v obdobiach, keď sa nachádzali v rôznych spojenectvách resp. boli súčasťou iných veľkých a expandujúcich krajín. Práve spomínané spojenectvo je základom aj celého výrazu On-ogur čo v doslovnom preklade znamená Desať-kmeňov, ale v prenesenom význame vyjadruje spojenectvo – spoločenstvo – zväz kmeňov, národov a etník, ktorého súčasťou mohlo byť viacero kmeňov (nemuselo to byť práve desať, ale aj viac alebo menej, čiže vstupuje skôr pojem Zväz bulharských Onogurov).

Pretože sa pomenovanie Onogur objavuje od zač. VII. stor. na celom území Západnej Starotureckej ríše, spojivkom musel byť národ alebo jeho pôvod, ktorý sa nachádza na celom území. Ako onogurský, tak aj neskorší bulharský cháni (až do IX. stor., aj u balkánskych Bulharov) sa odvolávali na svoj vznešenejší pôvod z rodu Dulu, čiže tým výrazom objavujúcim sa všade (v Európe aj v Ázii) bol pôvod vládnucej panovníckej vrstvy. Chán Kuvrat, keď sa okolo r. 619 ujal panovníckeho postu, nazval sa, že je chánom Onogundurov, čo je bulharské synonymum pre výraz Onogur. Chán Kuvrat bol údajne nepriamym potomkom jedného z Dulov, presnejšie jeho dcéry a jej bulharského resp. onogundurského manžela. Čiže iniciátorom vzniku ríše bulharských Onogurov pri Čiernom mori bola hlavne ich prítomnosť v inom Zväze Onogur (Zväze desiatich begov – Zväze desiatich zlatých šípov), kam patrilo aj päť kmeňov zo Zväzu Dulu. Zväz Dulu snažiaci sa pod svoju kontrolu dostať rôzne etniká, a preto sa do popredia dostalo nič nehovoriace pomenovanie Onogur – Onogundur (Oghondor blkar – čo by sa dalo chápať aj Ogurský Bulhari, alebo Zväz desiatich resp. viacerých Bulharských kmeňov). Avšak kronikári z okolitých krajín (hlavne z Východorímskej a Perzskej ríše) národ pod vládou Kuvrata ešte dlho pomenovali aj ďalšími neaktuálnymi menami: Huni, Skýti, Sarmati. Sídlo chána Kuvrata sa nachádzalo v Phanagorii (neskorší Tmutarakaň) na polostrove Taman. 

Ak sa podívame na mapu krajiny, kam mohla na západe siahať moc Zväzu Dulu, presnejšie panstvo Onogurov / Onogundurov muselo sa jednať o Severokaukazskú oblasť okolo rieky Kubáň. Etniká Onogurov / Onogundurov sú tu spomínané v priebehu VI. stor. byzantským kronikárom Joanesom Malalasom z r. 528, ktorý uvádza súčasne dvoch chánov Onogurov Glona a Türaka v susedstve Sabirov v Severokaukazskej oblasti a ďalší byzantský záznam z r. 548, keď sa južné časti Sabirov usadili na Byzantskom území potom, čo sa po r. 545 dostali v Severokaukazskej oblasti do konfliktu s etnikami Onogurov a boli odtiaľ vyhnaný. Onogurské etniká v Severokaukazskej oblasti sú spomínané aj počas Chazarsko-arabskej vojny v pol. VIII. stor. na strane Chazarskej ríše v spojenectve so Sabirmi, Utigurmi a Saragurmi v súvislosti svojho návratu do krajiny, kde sa zdržiavali resp. spomínali už od r. 464.

Zväz Dulu celkom iste získal kontrolu aj nad Povolžím, inak by sa predsa nedostali ďalej k bulharským Onogurom / Onogundurom pri rieke Don. Len vojensky zaujať krajinu vytvára medzi dobyvateľom a zajatou krajinou pocit porážky a podriadenosti. Ak Avari niekedy po r. 576 nastolili svoje panstvo aj nad bulharskými Onogurmi / Onogundurmi, možno sa kladie otázka, za akých okolností sa do tejto záležitosti zaangažoval Zväz Dulu. Časté konflikty a vojny v Starotureckom kaganáte doviedli ríšu k jej rozpadu (604) a nový štátny útvar Západná Staroturecká ríša nakoniec bol len dočasným riešením, v ktorom vnútorné etnické konflikty aj naďalej pokračovali a tiež často a pravidelne vyzrievali do povstaní a vojen. Práve rokom 604 nastal významný obrat, keď novovzniknutý Západný Staroturecký kaganát začal fungovať už len ako spoločenstvo troch najvýznamnejších jej účastníkov (panovníckeho rodu Ašina, Zväzu Nušibi a Zväzu Dulu) s podielom na moci v ich získaných alebo v ich určených teritóriach podnikania. Práve Zväz Dulu pracujúci na svojom narastaní moci, pred r. 600 s bulharskými Onogurmi / Onogundurmi nadviazali dynastické spojenie, keď panovník prijal za manželku kňažnú z prostredia Dulov, zároveň získal pomoc na zbavenie sa Avarskej nadvlády a vytvorili si vlastný chanát pod ochranou Dulov.

Následne Onoguri / Onogunduri sa mohli už od zač. VII. stor. podieľať na jeho správe a kontrole aj v okolitých krajinách, čo je postrehnuteľné prítomnosťou Onogurov / Onogundurov v Povolží, kam z donútenia už aj predtým viackrát ustúpili (v r. 463 a aj okolo r. 558) a kde sa neskôr ocitli natrvalo okolo r. 666 a založili si tam chanát Povolžské Bulharsko. Dulovcom sa darilo kontrolovať rôzne etniká až po Ural: južných Sabirov v dnešnom Dagestane; kaukazských Alanov v dnešnom Azerbajdžáne; severných Sabirov a Uralské kmene (aj Ugorské / Staromaďarské) na východnej strane rieky Volga; Barsilov, Buržanov v dolnom Povolží a ešte mnoho ďalších etník. Prítomnosť Zväzu Dulu sa musela prejaviť od oblasti usadených Onogurov / Onogundurov asi všetkými smermi. Onoguri / Onogunduri tým pádom mohli vytvoriť okolo seba ochranné / nárazníkové pásmo. Práve v r. 619 – 630, keď Onoguri sa nijako neprejavovali vojensky v smere na západ, sa dá predpokladať, že hlavné ťažisko svojho záujmu chán Kuvrat preniesol do Povolžia, kde sa mohol zúčastňovať so Zväzom Dulu na presadzovaní svojej moci nad krajinou. Z dôvodu nebezpečného susedstva s Avarmi bolo sídlo chána Kuvrata ešte v meste Fanagoria (Phanagoria) na polostrove Taman (Tmutarakaň) pri ústi rieky Kubáň do Azovského mora.

Vzostup bulharských Onogurských / Onogundurských Dulovcov resp. Bulharských Dulovcov nastal vo chvíli prenesenia pozornosti Dulov do Sedemriečia po vypuknutí občianskej vojny v Západnej Starotureckej ríši od r. 630. Zopakovala sa rovnaká situácia ako aj okolo r. 580 (teda ústup Starých Turkov - Dulov v dôsledku vojny do Sedemriečia a Džungárska). Odchod hlavných vojenských síl Dulov uvoľnil ruky bulharským alebo onogurským / onogundurským Dulom vo východnej Európe, ktorým zrejme bola Dulovcami ponechaná voľnosť a vojenská kontrola aj nad Povolžím.

V Stredoázijskej oblasti Zväz Dulu, po uzurpovaní moci a postu kagana, sa ocitli vo vojne s Nušibmi (630 – 635), do ktorej sa Zväz bulharských Onogurov / Onogundurov nezapojil, ale ostali hájiť ich práve spomínané panstvo vo východnej Európe. Ďalší vývin udalostí napovedá, že asi rovnako ako Zväz Dulu zakročil proti panstvu tureckých Ašinovcov v Sedemrieči a Džungársku, mohol aj Zväz bulharských Onogurov / Onogundurský (ako predstaviteľ Dulov) zakročiť vo východnej Európe proti priaznivcom Ašinovcov, proti Chazarom v severnom Dagestane a v dolnom Povolží.

Zväz bulharských Onogurov / Onogundurov sa v podstate zbavili dvojvládia, ale pritom sami iným etnikám naďalej vnucovali svojho miestodržiteľa, čo je spomínané aj v neskorších byzantských a bulharských záznamoch v VIII a IX. stor., keď viacerí bulharský cháni mali spory proti údajnej opozícii a musel presadzovať kontrolu aj nad vzdialenejšími dneperskými etnikami. Chán Kuvrat sa ako pôvodne etnický vládca súhrou okolností vymanil zo západného Starotureckého a aj dulovského vazalstva a z dôvodu spomínaného dulovského panstva nad východnou Európou si on ako samozvaný ich zástupca uzurpoval vládu a moc aj nad ostatnými bulharskými etnikami, ale aj nad ďalšími turko-tatárskymi etnikami Sabirmi, Chazarmi a viacerými inými etnikami zdržiavajúcich sa vo východoeurópskom priestore, medzi ktorým sa nachádzali aj niektoré uralské etniká (aj Maďari).

​