eHistory

4S. Dunajské archeologické kultúry v Dobe Bronzovej.

(medzi 2300 – 700 p. n. l.).

     Oblasť Karpatskej kotliny, známej aj pod geologickým pomenovaním Panónska panva a jej okolia patrili medzi najbližšie lokality, kam z Balkánu už od VI. tis. p. n. l. prenikalo roľníctvo. Do stredoeurópskeho priestoru resp. cezeň to však malo namierené aj obyvateľstvo prichádzajúce hlavne z východu, ktoré sem prenikalo buď prirodzeným rozširovaním sa, alebo unikalo pred nebezpečenstvom (prírodnými katastrofami, vojenskou agresiou), prípadne sem už prenikali skupiny nomádsko-vojenského obyvateľstva získavajúce kontrolu resp. nadvládu nad tunajším starobylým roľnícko-pastierskym obyvateľstvom. Jednou z príčin príchodu obyvateľstva z východu, mohol byť stúpajúci počet obyvateľstva a smerom na západ, cez Balkán a strednú Európu až na Britské ostrovy, boli relatívne po zmene klímy (pokračujúce globálne otepľovanie sa) aj menej zaľudnené a menej organizované, keď z obdobia Neolitu a Eneolitu neboli známe žiadne európske územné útvary, aké sa vytvorili už prv v Mezopotámii (mestské štáty) a v Egypte. Prúdením a pribúdaním obyvateľstva živiaceho sa predovšetkým poľnohospodárskymi produktmi a chovom menších počtov zvierat (kozy, ovce, prasce, dobytok, ...), neustále sa rozširovala obrábaná resp. obhospodarovaná pôda. Obyvateľstvo prichádzajúce z východu (kde bolo poľnohospodárstvo rozšírené až po Dneper), keď ďalej na východ im to nedovolili stepné podmienky a jej vojensko-nomádske obyvateľstvo, pravdepodobne patrilo k okrajovým častiam Indoeurópskeho osídlenia a pôvodne hovorili spoločným Indoeurópskym jazykom, z ktorého vlastným samostatným vývojom, sa v priestore Európy, mohol vytvoriť dialekt –spoločný staroeurópsky jazyk. Už aj z pohľadu na mapu je jasné, že väčšina obyvateľstva, ktorá sa z východnej Európy prirodzeným rozširovaním, pomaly, niekoľko tisícročí (asi od VI. tis. p. n. l.), posúvala na západ a vo zvolených lokalitách postupne dosídľovala oblasti a menila na úkor lesov obhospodarovanú pôdu, nemohla obísť buď Balkán alebo Strednú Európu.

Takúto po tisícročia trvajúcu vnútroeurópsku idylku zrejme mohol narušiť až rozruch s čoraz častejšie prenikaním až trvalou prítomnosťou nomádskeho-vojenského obyvateľstva, ktoré sa z východnej Európy dobývalo od III. tis. p. n. l. O identite prvých skupín nomádsko-vojenského obyvateľstva (prípadne s nimi resp. pred nimi ustupujúce ostatné obyvateľstvo), sa nezachovali žiadne správy, ale môžeme sa domnievať, že to mohlo súvisieť so známou inváziou indoeurópskych kmeňov a obyvateľstva pohybujúcich sa resp. tiahnucich nielen hlbšie do Stredoázijskeho priestoru, ale na Blízky Východ a do Malej Ázie a to buď po východnej strane Kaspického mora a cez Irán alebo cez východnú Európu – po západnej strane Kaspického mora a cez Kaukaz. Jednalo sa o obyvateľstvo budúcich Chetitov, Hyksósov, Asýranov, Médov, Peržanov a ďalších, keď práve smer exodusu cez východnú Európu sa nemusel pohybovať len vo vyhradenom koridore na juh (cez Kaukaz), ale niektoré skupiny nomádov sa práve vydali napríklad aj na cestu na západ, potiahli až hlboko do Európy čomu napovedá šírenie Kultúry šnúrovej keramiky, prípadne aj šírenie tzv. mohylových kultúr, čomu napovedá archeológia s nálezom asi 2.000 mohýl na východnom Slovensku z obdobia r. 2300 – 1900 p. n. l.  

Zároveň to mohla byť aj možná príčina sťahovania sa početnejších skupín obyvateľstva (najprv ozbrojených skupín, za ktorými mali a mohli nasledovať aj skupiny resp. časti ich rodinných príslušníkov a príbuzných schopných absolvovať dlhý presun), keď tak napríklad:

• z priestoru Poľska a východného Nemecka okolo prelomu III. / II. tis. p. n. l. ustúpila skupina obyvateľstva na sever do Škandinávie, kde za asi tisícročie nenarušovaného priebehu vznikli budúce germánske jazyky.

• z priestoru resp. cez Karpatskú kotlinu (na konci III. tis. p. n. l.) bola donútená k odchodu na západ početná skupina obyvateľstva, kde počas asi tisícročia sa vyvinuli keltské jazyky.

• z priestoru Karpatskej kotliny najneskôr na začiatku II. tis. p. n. l. ustúpili ďalšie skupiny obyvateľstva, ktoré sa vydali na Apeninský polostrov, kde sa za ich prítomnosti, za asi tisícročie vyvinul latinský resp. románsky jazyk.

Až ďalšia vlna prichádzajúcich nomádskych kmeňov (v XVI. stor. p. n. l.), bola kronikármi zaregistrovaná aj menom, keď sa jednalo o Kimmeriov, prenikajúcich až zo Stredoázijskej oblasti nielen do východnej Európy, ale odtiaľ až do Stredoeurópskeho priestoru čomu by mala napovedať aj archeológia, ktorá okolo r. 1450 p. n. l. zaregistrovala úplný zánik archeologických kultúr zaraďovaných do Staršej doby Bronzovej, okrem nechránených sídiel došlo k zániku väčšiny opevnených sídiel a hrádkov, úbytku ostatných sídiel a obyvateľstva a nastal nástup Karpatských a Dunajských mohylových kultúr spájaných so vzostupom resp. presnejšie prítomnosťou a nájazdmi nomádov (od Balkánu až po Nemecko). Na dve storočia nastala deštrukcia moci na väčšine územia Karpatskej kotliny odkiaľ odišla časť obyvateľstva na západný Balkán (budúci Ilýrovia a Veneti), keď sa asi v podobnej situácii ocitla aj juhozápadná Ukrajina odkiaľ odišla časť obyvateľstva na Balkán (budúci Trákovia, Macedónci a ďalší).

Na to, aby sa dali do pohybu a opustili Stredoeurópsky priestor práve spomínané skupiny obyvateľstva, musel byť prichádzajúci element buď omnoho početnejší alebo pravdepodobnejšou možnosťou sa javí, že boli síce vo výraznej menšine, ale lepšie vojensky organizovaný, čo pri nomádskych kmeňoch, ich mobilite a zrejme aj lepšej vojenskej zručnosti bola výrazná výhoda. Pre nomádske kmene, nemal byť väčší problém kontrolovať krajinu osídlenú roztrúseným a nijako sa vo veľkom počte alebo územne neorganizovaným obyvateľstvom v južnej polovici východnej Európy a v Karpatskej kotline, ktoré bolo prevažne roľníctvom a pastierstvom zaoberajúcim sa ľudom a celkom iste aj menej vojensky zdatnými. Tým sa do budúcnosti na mnoho storočí vynára realita buď o nadvláde nomádskych kmeňov nad širším okolím, alebo ich neustálom ohrozovaní (pustošení a lúpení) aj priestoru Karpatskej kotliny. Nastal proces prúdenia resp. pohybu obyvateľstva až z priestoru strednej Ázie do Európy, čo spelo do kontaktu a do premiešavania sa rôznych kultúr aj v dunajskom a stredoeurópskom priestore už od Doby Bronzovej (cca od. r. 2300 – 700) a následne pokračoval i v neskorších obdobiach – ako v Dobe Železnej, jej prvej časti, od Halštatadskej fázy (cca od r. 700 – 400 p. n. l. – Skýti) a nasledujúcich mnoho storočí, počas druhej časti Doby Železnej jej Laténskej fázy (cca v r. 400 až do začiatku nášho letopočtu – Sarmati), alebo aj Doby Rímskej (od začiatku nášho letopočtu až do r. 395 – Alani, Jazygovia, Roxolani a ďalší).

Z tohto pohľadu Doba Bronzová v iných lokalitách Európy navodila základy resp. naštartoval sa mnoho storočný (až takmer tisícročný) proces k vzniku etník a jazykov v celoeurópskom meradle, vedúceho k vytvoreniu územných celkov (Grécke kmene na Balkáne, Latinské kmene na Apeninskom polostrove, Kelti v západnej Európe, Germáni v Škandinávii a na Jutskom polostrove). Základy na vytváranie územných celkov aj v Stredodunajskej oblasti sa síce započali, ale do tohto procesu vstúpilo resp. neustále zasahovalo rušivé obdobie prítomnosti cudzieho elementu (neustály pohyb rôznych skupín obyvateľstva a hlavne príchod nomádskych kmeňov – Kimmeriov, Skýtov, ...). Nielen sa prerušil prirodzený vývoj spoločnosti, keď ju bombardovala existencia veľkého množstva archeologických kultúr (jej etnicita sa nedá určiť, len ak na niekoľko málo prípadov), ale ich vzájomným kontaktom skôr vyzerá, že sa tu vo viacerých obdobiach prebiehalo dlhé obdobie vojen, niekedy trvajúcich aj niekoľko storočí (XV. – XIII. stor. p. n. l. po príchode Kimmeriov; VIII. – VI. stor. p. n. l. počas prítomnosti Skýtov; V. – III. stor. p. n. l. Kelti; I. – IV. n. l. Germáni; V. n. l. Huni; VI. – VIII. Avari; X. stor. n. l. Maďarské kmene), keď úplne zanikol dovtedajší systém fungovania krajiny, vojnami sa zdevastovala krajina a došlo k pokoreniu tunajšieho starobylého prevažne roľníckeho a pastierskeho obyvateľstva. Krajina akoby sa po každom takom príchode nového etnika o storočie, alebo aj o viac vrátila (zdegradovala) vo vývoji späť resp. až vyše storočia trvalo, kým sa v krajine konsolidovali a vytvorili podmienky, aby mohol pokračovať proces na vytváranie infraštruktúry, ale aj tak len podľa vzoru alebo potrieb vládnuceho cudzieho etnika. Zodpovedanou otázkou by mal byť v prípade starobylého pôvodu aj spoločný indoeurópsky resp. staroeurópsky jazyk, alebo ich dialekty, ktorým hovorilo aj obyvateľstvo v priestore Strednej Európy, presnejšie aj v priestore Karpatskej kotliny (Panónskej panvy), čo je však ešte predčasné a nedá sa s istotou tvrdiť o ich neskoršom etnickom pôvode. Tento starobylý, prevažne roľníctvom a pastierstvom živiaci sa ľud, neskorší kronikári sa pokúsili identifikovať buď ako ľud hovoriaci Ilýrsky (medzi nich ich zaradili Gréci), Panónsky (Rímania) alebo Venédsky (Germáni) a to v priestore kde neskôr (od konca V. stor. n. l.) bolo na ich mieste identifikované Slovanské obyvateľstvo. Len ťažko sa vyjadriť k pôvodu resp. etnicite obyvateľstva, keď tu ešte neboli Kimmeriovia, Skýti a ani neskorší Kelti a Germáni a predtým – pred nimi všetkými menovanými prichádzajúcimi v priestore Karpatskej kotliny v Dobe Bronzovej existovala na túto dobu pomerne vyspelá spoločnosť kam sa nielen dovážala, ale aj vyrábala keramika, medené a bronzové výrobky, šperky atď. Obrovský priestor stredného toku rieky Dunaj a jeho širokého okolia (aj celý priestor Karpatskej kotliny) vytvoril podmienky k vytváraniu obrovského množstva sídlisk a hradísk, keď len na území malého Slovenska archeológovia lokalizovali až okolo 500 lokalít s osídlením, hradísk, pohrebísk (kostrových, žiarových – zemných aj mohylových) a hromadných nálezísk zlatých, medených, bronzových a keramických predmetov. Vnímame tri časti Doby Bronzovej (Staršia, Stredná a Mladšia), keď v každej z nich sa významne menila spoločenská situácia a vzájomné nažívanie obyvateľstva zatiaľ zaraďovaných len do rôznych archeologických kultúrnych okruhov (nie do etník).

Staršia Doba Bronzová.

Na prvý pohľad sa zdá, že kontakty a susedstvo rôznych etník a ich obyvateľstva v období Starej Doby Bronzovej, mohlo prebiehať v pokojnejšej atmosfére aj v Karpatskej kotline resp. Stredodunajskej oblasti, o čom svedčia archeologické nálezy množstva bronzových predmetov, keramiky, stúpajúceho počtu obyvateľov, početnosť a veľkosť ľudských sídiel a stavby hrádkov. Aj z pohľadu polohy by sa jednotlivé archeologické kultúry dali rozdeliť na západný a východný okruh.

Západný okruh:

• Kultúra šnúrovej keramiky – skupina Chlopice – Veselé (cca. 2.000 – 1.900 p. n. l.), vyskytovala sa resp. šírila sa od západnej Ukrajiny (kde je známa pod pomenovaním Kultúra Počapy) cez juh Poľska, do Sliezka, Slovenska a na Moravu. Pomenovaná bola podľa lokalít Chlopice v Poľsku (v Malopoľsku) a Veselé na Slovensku (pri Piešťanoch). Na Slovensku sú známe archeologické lokality, hlavne s kostrovými pohrebiskami, okrem už menovanom Veselom (PN) aj Ivánka pri Dunaji (SC), Brezová pod Bradlom (MY).

• Unětická kultúra (cca. 2.200 – 1.600 p. n. l.), jej cetrom boli Čechy (pomenovaná lokalitou Unětice u Roztok) odkiaľ sa šírila do Porínia (Nemecko), Veľkopoľsko, Moravu a od r. 1.800 p. n. l. prenikla až po rieku Žitavu (na Slovensku), kde nesie pomenovanie Hurbanovský typ so sídlami, keramikou a kostrovými pohrebiskami. Na Slovensku boli publikované archeologické lokality: Bajč (KN), Branč (NR), Brunovce (NM), Dvory nad Žitavou (NZ), Hloža (PU), Hurbanovo (KN), Lužianky (NR), Malé Dvorníky (DS), Matúškovo (GA), Nesvady (KN), Nitra (NR), Nitrany (NR), Nové Zámky (NZ), Očkov (TN), Púchov (PU), Senec (SC), Sládkovičovo (GA), Šurany (NZ), Trenčín – Brezinka (TN), Trenčín – Trenčianske Biskupice), Tvrdošovce (NZ), Úľany nad Žitavou ((NZ), Vaňovce (TN), Veľké Janíkovce (NR), Veľký Grob (GA), Vráble (NR),

• Nitrianska kultúra (cca. 1.900 – 1.600 p. n. l.) rozšírená od Ponitria až do východnej Moravy. Prezentované sú hlavne sídlami a kostrovými pohrebiskami (asi 20 pohrebísk): Abrahám (GA), Branč (NR), Brezová pod Bradlom (MY), Čierny Brod (GA), Dolné Krškany (NR), Hurbanovo (KN), Ivánka pri Dunaji (SC), Jelšovce (NR), Komjatice (NZ), Lužany (TO), Nitra (NR), Nová Ves nad Žitavou (NR), Šaľa (SA), Šenkvice (PK), Tvrdošovce (NZ), Veľký Grob (GA), Vozokany (GA), Výčapy-Opatovce (NR).

• Hatvanská kultúra (cca. 1.800 – 1.500 p. n. l.) s centrom v severnom Maďarsku (odkiaľ nesie aj pomenovanie mesto Hatvan na východ od Budapešti) odkiaľ sa rozšírila aj na juh Slovenska (od východu po západ). Prvé opevnené sídliská a žiarové pohrebiská (popol uložený v urnách) sa našli v lokalitách Malé Kosihy (NZ), Rimavské Jánovce (RS), Salka (NZ), Šebastovce (KE), Veľká Čalomija (VK), Veľký Šariš (PO), Včelince (RS), Vráble (NR), Vyšná Pokoradz (VK).

• Wieselburská kultúra (cca. 1.600 – 1.500 p. n. l.) šírila sa z Dolného Rakúska a západného Maďarska a na juhozápadnom Slovensku sa našli sídliská s nálezmi keramiky prípadne aj s predmetmi z bronzu, jantáru, zlata a striebra: Rusovce (BA), Podunajské biskupice (BA), Blatné (SC), Chorvátsky Grob (SC), Senec (SC), Veľký Grob (GA).

• Maďarovská kultúra (cca. 1.600 – 1.450 p. n. l.). Pomenovaná bola podľa archeologickej lokality v Maďarovciach (časť obce Santovka bola v r. 1948 premenovaná na Malinovec) a rozšírenej aj v Rakúsku a na Morave (pomenovanej Věteřovská kultúra). Na Slovensku sú archeologické náleziská: Andač (NR), Andovce (NZ), Bíňa (NZ), Bohdanovce nad Trnavou (TT), Borovce (PN), Branč (NR), Bratislava (BA), Bratislava – Devín (BA), Bučany (HC), Budmerice (PK), Cífer (TT), Čata (LV), Čataj (SC), Dolná Krúpa (TT), Dolná Streda (GA), Dolné Semerovce (LV), Dolný Peter (KN), Domadice (LV), Dubník (NZ), Dudince (KA), Gajary – Stolička (MA), Holiare (KN), Hoste (GA), Hul (NZ), Imeľ (KN), Ípeľské Predmostie (VK), Ivánka pri Nitre (NR), Ivanovce (TN), Jablonec (PK), Jatov (NZ), Jelšovce (NR), Kamenín (NZ), Koniarovce (TO), Krakovany – Stráže (PN), Križovany nad Dudváhom (TT), Lipová – Mlynský sek (NZ), Liptovský Hrádok (LM), Liptovský Ján (LM), Liptovský Michal (LM), Lontov (LV), Lužianky (NR), Majcichov (TT), Malé Kosihy (NZ), Maňa (NZ), Močenok (NR), Nesvady (KN), Nitra (NR), Nitriansky Hrádok (NZ), Nové Zámky (NZ), Ondrejovce (LV), Pavlice (TT), Pohronský Ruskov (LV), Poľný Kesov (NR), Radava (NZ), Radvaň nad Dunajom (KN), Santovka – Malinovec – Maďarovce (LV), Sebechleby (ZV), Sedmerovce (PB), Sládkovičovo (GA), Starý Tekov (LV), Šaľa (SA), Šarovce (LV), Trávnica (NZ), Tupá (LV), Turá (LV), Tvrdošovce (NZ), Veľká Paka (DS), Veľké Janíkovce (NR), Veľké Kostoľany (TT), Veselé (PN), Vlkas (NZ), Vysoká pri Morave (MA), Vyškovce nad Ípľom (LV), Závar (TT), Zbrojníky (LV), Želiezovce (LV).

• Severopanónska resp. Vesprémska kultúra (cca. 1.600 – 1.450 p. n. l.) na Slovensku patriaca do Ostrihomskej skupiny. Na Slovensku sa jednalo o žiarové pohrebiská s jamami a urnami, prípadne sídla s nálezmi keramiky a predmetov z bronzu v priestore na ľavej strane rieky Dunaj a pravej strany rieky Ípeľ: Čalovec (KN), Chľaba (NZ), Chotín (KN), Iža (KN), Iža – Veľký Harčáš, Kalná nad Hronom (LV), Komárno (KN), Lontov (LV), Malá nad Hronom (NZ), Malé Kosihy (NZ), Marcelová (KN), Moča (KN), Patince (KN), Pavlová (NZ), Radvaň nad Dunajom (KN), Santovka (LV), Vyškovce nad Ípľom (LV), Zalaba (LV).

• Ostatné archeologické lokality (medzi 2000 – 1.450 p. n. l.) uvádzané vo Vlastivednom Slovníku Obcí datovaných do širšieho obdobia Staršej Doby Bronzovej a zatiaľ presnejšie nezaradených: Abrahám (GA), Bešeňov (NZ), Bohatá (KN), Bratislava – Devínska Nová Ves (BA), Cabaj – Čápor (NR), Dechtice (TT), Dunajská Streda (DS), Dvorec (MT), Dvorníky (TT), Hronské Kosihy (LV), Jelka (GA), Košúty (GA), Kozárovce (LV), Pažiť (TO), Podhájska – Svätuša (NZ), Rastislavice (NZ), Skalica (SI), Šahy (LV), Šalov (LV), Špačince (TT), Štúrovo (NZ), Tomášikovo (GA), Trebatice (TT), Vlčkovce (TT), Závod (SE), Zbehy (NR), Zemianske Sady (GA), Žlkovce (TT).

Východný okruh:

• Kultúra šnúrovej keramiky – Skupina východoslovenských mohýl (cca. 2.300 – 1.900 p. n. l.) prelínala sa od Enolitu do začiatku Staršej Doby Bronzovej a bližšie bola spomínaná v predchádzajúcej kapitole o Eneolite. 

• Koštianska kultúra (cca. 1.900 – 1.500 p. n. l.) pomenovaná podľa náleziska v Košťanoch (časť obce Valaliky) a jednalo sa kostrové pochovávanie, keď sú známe aj sídla, keramika a bronzové predmety a šperky. Ďalšími archeologickými lokalitami sú: Čaňa (KS), Dúbravka (MI), Košice (KE), Lastovce (TV), Nižná Myšľa (KS), Perín (KS), Spišské Podhradie – Dreveník (SN), Spišské Tomášovce (SN), Valaliky – Všechsvätých a Košťany (KS). 

• Otomanská kultúra (cca. 1.600 – 1.450 p. n. l.), pôvodom zo Sedmohradska a vo východnom Maďarsku získala aj prívlastok Otomansko – fűzesabonský komplex. Jednalo sa o sídla (niektoré aj opevnené osady), kostrové pohrebiská, keramiku: Bracovce (MI), Falkušovce (MI), Gánovce (PP), Kamenín (NZ), Malčice (MI), Malé Kosihy (NZ), Malý Horeš (TV), Markovce (MI), Nižná Myšľa (KS), Oborín (TV), Pavlovce nad Uhom (MI), Spišské Vlachy (SN), Spišský Štvrtok (SN), Streda nad Bodrogom (TV), Šafárikovo – Tornaľa (RS), Švábovce (PP), Trebišov (TV), Veľká Ida (KS), Veľká Lomnica (PP), Viničky (TV), Vojany (TV), Žehra (SN).

• Nagyrévska kultúra (okolo r. 1500 p. n. l.) pomenovaná podľa náleziska v Maďarsku: Streda nad Bodrogom (TV), Sušany (RS).

• Ďalšie archeologické nálezy zaraďované do Staršej Doby bronzovej (medzi 2000 – 750 p. n. l.). Vo Vlastivednom Slovníku Obcí sa nachádza veľký počet archeologických nálezísk datovaných do širšieho obdobia Staršej Doby Bronzovej zatiaľ bližšie nezaradených kultúr: Bracovce (MI), Brehov (TV), Bušovce (PP), Buzica (KS), Hrašovík (KS), Kežmarok (KK), Rešica (KS), Sirník (TV), Skrabské (VT), Spišská Teplica (PP), Spišské Podhradie (SN), Stretavka (MI), Tibava (MI), Tovarnianska Polianka (VT), Valaliky – Košťany (KS), Veľký Kamenec (TV), Zádiel (KS), Zemplínske Hradište (TV), Zemplínske Kopčany (MI), Ždaňa (KS).

Stredná Doba Bronzová.

Okolo r. 1450 nastalo náhle ukončenie vnútrokarpatských starobronzových kultúr (Otomanská a Maďarovská kultúra), zánik dovtedajšej väčšiny opevnených sídlisk a hrádkov, úpadok krajiny a pokles obyvateľstva (na Slovensku odhadom mohlo žiť len okolo 60.000 obyvateľov). Aj tentoraz sa rozdielne odvíjala kultúra v západnej ako východnej časti Karpatskej kotliny.

Západný okruh:

Stredná Doba Bronzová s dosahom pre širšie okolie povodia Dunaja, (i keď zasiahlo aj oblasť za riekou Rýn) od Východného Francúzska – po západnú časť Karpatskej kotliny by sa pomyselne dala nazvať „Komplexom archeologických mohylových kultúr“. Všeobecne sa prisudzujú predkom Keltov a Latinov, ale ani v centrálnom a západnom Francúzsku a ani na Apeninskom polostrove sa celoplošne mohyly nestavali (kým do r. 1900 p. n. l. vo východnej oblasti Karpatského oblúka pôsobila východná kultúra mohylových kultúr) s prvkami Nagyrévi és Vatyai kultúry, čo napovedá skôr o východnom šírení mohylových kultúr do priestoru stredného a horného toku rieky Dunaj až do západného Francúzska.

• Stredodunajská mohylová kultúra (cca 1.450 – 1.200 p. n. l.) s centrom na južnej Morave a v severnom Rakúsku odkiaľ prenikala aj do priestoru západného Slovenska (väčšina sídlisk sa nachádzala západne od rieky Váh a na Záhorí). Zanikli opevnené sídliská, pohrebiská boli birituálne (kostrové a žiarové) pod mohylami, keramika bola zdobená ryhami v tvare podkovy, nastal ústup kamenných predmetov a nastal vzostup bronzových výrobkov (zbrane – meče, dýky, hroty šípov a kopijí; poľnohospodárstvo – kosáky; domáce predmety – britvy). Nastupoval zvýšený chov domáceho statku a remesiel. Archeologické nálezy sa našli: Bratislava – Devín (BA), Buková (TT), Čáčov (SE), Dunajská Lužná (SC), Dunajská Streda (DS), Gajary (MA), Kopčany (SI), Kostolná pri Dunaji (SC), Moravský Ján (SE), Nové Zámky (NZ), Smolenice (TT), Veľká Paka (DS), Zohor (MA).

• Karpatská mohylová kultúra (cca. 1.450 – 1.200 p. n. l.) s centrom vo východnom Rakúsku (Burgeland) a v západnom Maďarsku odkiaľ prenikla aj na južné Slovensko (na východ od rieky Váh). Jedná sa o veľmi príbuznú kultúru so susednou Stredodunajskou mohylovou kultúrou a badateľný rozdiel vplyvom ďalších kultúr z východu Karpatskej kotliny s Kultúrou Suciu de Sus a Pilinskou kultúrou. Na Slovensku sa jedná o archeologické lokality: Bratislava (Karlová Ves, Lafrancony, Košická ulica), Čaka (LV), Dolný Peter (KN), Dvory nad Žitavou (NZ), Chľaba (NZ), Chtelnica (TT), Nitra (NR), Nové Zámky (NZ), Obid (NZ), Pohranice (NR), Salka (NZ), Veselé (PN), Výškovce nad Ípľom (LV).

• Ostatné archeologické lokality (medzi r. 1450 – 1200). Popri tom vo Vlastivednom Slovníku Obcí sa nachádza niekoľko ďalších archeologických nálezísk datovaných do obdobia Strednej Doby bronzovej: Bajč (KN), Bielovce (LV), Chotín (KN), Kamenica nad Hronom (NZ), Sikenica – Veľký Pesek (LV), Sikenička (NZ), Sládkovičovo (GA), Sološnica (SE), Tesárske Mlyňany – Tesáre nad Žitavou (ZM), Uľany nad Žitavou (NZ), Vlčany (GA), Vlčkovce (TT), Vráble (NR), Zeleneč (TT), Zohor (MA), Želiezovce (LV).

Východný okruh:

Na rozdiel od západnej časti sa východná časť Karpatskej kotliny svojim vývojom uberala do menej katastrofálnejšim spôsobom a agresívnejší element priraďovaný k mohylovým kultúram bol zjavne na ústupe (asi práve preto odtiahli na západ, kde vznikol komplex mohylových kultúr) a do popredia sa dostali kultúry popolnicových kultúr ovplyvnené od severu Lužickou kultúrou.

• Kultúra Suciu de Sus (cca. 1.450 – 1.200 p. n. l.) s centrom v Sedmohradsku odkiaľ prenikala na východné Slovensko. Jednalo sa o žiarové pohrebiská (urna alebo jama) v susedstve sídlisk s keramiku. Na Slovensku sú známe archeologické lokality: Bracovce (MI), Budkovce (MI), Zemlínske Kopčany (MI), Veľké Raškovce (MI), Viničky (TV).

• Pilinská kultúra (cca. 1.450 – 1.100 p. n. l.) s centrom v Slovenskom Rudohorí (Lučeneckej a Rimavskej kotliny) odkiaľ prenikala do severného Maďarska a na východné Slovensko (do Košickej kotliny a na Východoslovenskú nížinu). Žiarové pohrebiská (jama, urna, skrinka) boli niekedy prekryté mohylou. Na Slovensku sú známe archeologické lokality: Barca (KE), Bracovce (MI), Čaňa (KS), Dlhá Ves (RV), Dolné Plachtince (VK), Drienovec (KS), Dúbravka (MI), Gemerské Teplice (RV), Háj (KS), Haniska (KS), Holiša (LC), Horná Strehová (VK), Hraničná pri Hornáde – Kechnec (KS), Hrnčiarska Ves (RS),Hutníky (KS), Chválová (RS), Jablonov nad Turňou (KS), Jánovce (PP), Jasov (KS), Kaloša (RS), Lastovce (TV), Mašková (LC), Nové Hony (LC), Ožďany (RS), Panické Dravce (LC), Prša (LC), Radzovce (LC), Rimavská Sobota (RS), Rimavská Sobota – Vyšná Pokoradz (RS), Rimavské Brezovo (RS), Seňa (KS), Silica (RV), Slavkovce (MI), Stará Bašta (RS), Starňa (RS), Stránska (RS), Streda nad Bodrogom (TV), Suché Brezovo (VK), Tornaľa (RS), Veľká Lomnica (PP), Veľké Trakany (TV), Veľký Blh (RS), Vojnatina (SO), Vyšná Pokoradz (RS), Zemplínske Kopčany (MI), Žehra – Dreveník (SN).

• Ostatné archeologické lokality (medzi r. 1450 – 1200). Popri tom vo Vlastivednom Slovníku Obcí sa nachádza niekoľko ďalších archeologických nálezísk datovaných do obdobia Strednej Doby bronzovej: Hodejov (RS), Ižkovce (TV), Kráľovský Chlmec (TV), Modrý Kameň (VK), Seňa (KS), Včelince (RS), Veľký Krtíš (VK).

Mladšia Doba Bronzová.

Do r. 1200 p. n. l. ovládlo Stredoeurópsky priestor obyvateľstvo prezentujúce Kultúry popolnicových polí (v urnových alebo bezurnových žiarových hroboch). Kým od r. 1450 do r. 1200 p. n. l. narástli počty obyvateľov zo 60 tisíc na 200 tisíc ľudí, po zmene resp. príchode ďalších skupín obyvateľstva (po r. 1200 p. n. l.), pri ktorej sa predpokladal najčastejšie vojenský stret so starousadlíkmi, počet obyvateľstva aj na Slovensku mal opäť výrazne poklesnúť. Aj z pohľadu skoršieho presadenia sa popolnicových kultúr bol celkom odlišný vývoj resp. vznik lokálnych archeologických kultúr na západe a na východe Slovenska.

Západný okruh:

Zánik mohylových kultúr ani tak nebol doslova, lebo veľmožské hroby a aj množstvo ďalších hrobov boli pod mohylami. Jednalo sa nielen o preniknutie obyvateľstva zaraďovaných do Kultúr popolnicových polí, ale aj o zaniknutie kostrového pochovávania mŕtvych. Na západnom Slovensku vzniklo niekoľko lokálnych archeologických kultúr:

• Lužická kultúra (cca. 1400 – 400 p. n. l.), tá sa vymyká z označenia lokálna, pretože pôsobila na obrovskej rozlohe (čo by mohlo predstavovať rozlohu okolo 750.000 km2) od východného Nemecka, cez Poľsko až po Ukrajinu a Bielorusko, keď výrazne prenikla aj na územie Slovenska. Jej rozsah a trvanie ovplyvnil dianie v Stredoeurópskom priestore od Strednej Doby Bronzovej až do príchodu Keltov v Dobe Železnej v jej Laténskej časti. Bližšie o Lužickej kultúre v samostatnej kapitole.

• Čakanská kultúra (cca. 1200 – 1000 p. n. l.) pomenovaná podľa náleziská na Slovensku Čaka a niekedy nazývanej aj Čačianská kultúra kde bola rozšírená na východ od rieky Váh, v severozápadnom Maďarsku (medzi Balatonom a Neziderským jazerom) a vo východnom Rakúsku (Burgelande). Popolnicové hroby boli vo veľkej časti pod mohylami alebo súčasťou mohylníkov. Archeologické náleziská na Slovensku sa našli: Báb (NR), Bardoňovo (NZ), Čaka (LV), Dedinka (NZ), Demandice (LV), Diakovce (GA), Horné Lefantovce (NR), Ípeľský Sokolec (LV), Jelšovce (NR), Kolta (NZ), Lužany (TO), Maňa (NZ), Rastislavice (NZ), Skalica (SI), Sládkovičovo (GA), Šaľa (SA), Šarkan (NZ), Topolčany (TO), Veľké Ripňany (TO).

• Velatická kultúra (cca. 1250 – 1000 p. n. l.) pomenovaná od juhomoravského náleziska Velatice a rozšírená bola na západnom Slovensku na západ od rieky Váh, keď väčšina popolnicových hrobov už nebola pod návrším – pod mohylami. Na Slovensku sa nachádzali náleziská: Bardoňovo (NZ), Bojničky (HC), Borovce (TT), Budmerice (PK), Devín (BA), Devínska Nová Ves (BA), Ducové – Kostelec (PN), Horné Lefantovce (NR), Chotín (KN), Ípeľský Sokolec (LV), Križovany nad Dudváhom (TT), Lužany (TO), Močenok (NR), Nitra (NR), Očkov (TN), Palárikovo (NZ), Plavecké Podhradie – Pohanská (), Pohronský Ruskov (LV), Poľný Kesov (NR), Ratkovce (TT), Trnava (TT), Tvrdošovce (NZ), Zohor (MA), Žlkovce (TT).

• Podolská kultúra resp. Chotínska skupina (cca. 1000 – 750 p. n. l.) vystriedala Čakanskú a Velatickú kultúru. Je pomenovaná podľa svojho náleziska v Chotíne a rozšírená bola na západnom Slovensku, na Morave, vo východnom Rakúsku a v severozápadnom Maďarsku. Na Slovensku sú náleziská: Devín (BA), Chotín (KN), Ivánka pri Nitre (NR), Malá nad Hronom (NZ), Mariánka (MA), Mužla (NZ), Nové Zámky (NZ), Plavecké Podhradie – Pohanská (MA), Tlmače (LV).

• Ostatné archeologické lokality (medzi r. 1450 – 750). Popri tom vo Vlastivednom Slovníku Obcí sa nachádza niekoľko ďalších archeologických nálezísk datovaných do obdobia Mladšej Doby Bronzovej: Abrahám (GA), Banka (PN), Bánovce nad Bebravou (BN), Beša (LV), Bešeňová (RK), Blatné (SC), Bobrovček (LM), Branč (NR), Bratislava – Devín (BA), Bratislava – Patrónka (BA), Brvnište (PB), Dolné Otrokovce (HC), Dolný Lopášov (PN), Dolný Peter (KN), Domaniža (PB), Dražovce (NR), Ivančiná – Dvorec (TR), Horná Seč (LV), Horná Štubňa (TR), Iža (KN), Kamenín (NZ), Kamenný Most (NZ), Kláštor pod Znievom (TR), Komjatná (RK), Krškany (LV), Kubrá (TN), Lazany (PD), Levice (LV), Liptovská Sielnica – Liptovská Mara (LM), Liptovský Mikuláš (LM), Lúčky (RK), Malé Leváre (MA), Malé Ripňany (TO), Malženice (HC), Martinček (RK), Mošovce (MT), Necpaly (MT), Nižná (DK), Osádka (DK), Partizánska Ľupča (LM), Plášťovce (LV), Pohranice (NR), Poluvsie (ZA), Prašice (TO), Preseľany nad Íplom (LV), Pucov (DK), Radošiná (TO), Rybky (SE), Socovce (MT), Šárovce (LV), Šaštín – Stráže (SE), Šoporňa (GA), Špačince (TT), Štitáre (NR), Tekovské Lužany (LV), Trebatice (TT), Trstín (TT), Tvrdošín – Krásna Hôrka (TS), Tvrdošín – Medvedzie (TS), Veľký Grob (GA), Vrbové (PN), Zalaba (LV).

Východný okruh:

• Lužická kultúra (cca. 1400 – 400 p. n. l.), tá sa vymyká z označenia lokálna, pretože pôsobila na obrovskej rozlohe (čo by mohlo predstavovať rozlohu okolo 750.000 km2) od východného Nemecka, cez Poľsko až po Ukrajinu a Bielorusko, keď výrazne prenikla aj na územie Slovenska. Jej zozsah a trvanie ovplyvnil dianie v Stredoeurópskom priestore od Strednej Doby Bronzovej až do príchodu Keltov v Dobe Železnej v jej Laténskej časti. Bližšie o Lužickej kultúre v samostatnej kapitole.

• Gávska kultúra (cca. 1200 – 750 p. n. l., neskôr k nej priraďovaný Somotorský typ (v VIII. stor. p. n. l.) a Holihradský komplex. Bola pomenovaná podľa archeologického náleziska Gáva v Maďarsku a okrem Maďarska bola rozšírená na východnom Slovensku, na Ukrajine (Holihrad) a v Sedmohradsku a nahradila stredobronzovú Pilinskú a Suciu de Sus kultúru. Znova bolo realizované budovanie hradísk a pochovávanie zosnulých bolo vykonávané žiarovým (popolnicovým) spôsobom. Na Slovensku sa nachádzali náleziská: Bodovce – Hradová Hura (SB), Čierna nad Tisou (TV), Koňuš – Starý Koňuš (SO), Veľký Šariš – Kanaš – Lysá Stráž (PO), Nižný Tvarožeč – Pivničky (BJ), Obišovce (KS), Somotor (TV), Šarišské Sokolovce (SB), Vojatín (?),

• Kyjatická kultúra (cca. 1100 – 750 p. n. l.) pomenovaná po nálezisku v Kyjaticiach na juhu stredného Slovenska. Táto popolnicová kultúra bola lokalizovaná aj v severnom Maďarsku. Sídla boli neopevnené (v nížinách ako poľnohospodári), opevnené na vyvýšeninách (hradiská, kde sa prevádzkovali remeslá, aj spracovanie bronzu) alebo sa nachádzali v jaskyniachli do Kyjatickej kultúry zaradené lokality: Bôrka – Bodovce-Hradová Hura (SB), Breznička – Hrádok (ST), Cínobaňa (PT), Čeľovce (PO), Háj – Kamenná tvár (KS), Háj – Kostrová jaskyňa (KS), Hermanovce nad Topľou – Vrania Skala (VT), Horné Plachtince – Pohanský vrch (VK), Hradište – Hrádok (PT), Chvalová – jaskyňa (RA ), Ivánka pri Nitre (NR), Jasov – Jasovská jaskyňa (KS), Kotmanová – Pohanský hrad (LC), Kyjatice (RS), Ľuboreč – Lysec (LC), Málinec – Zámok (PT), Nižný Skálnik – Maginhrad (RS), Podrečany (LC), Radzovce (LC), Rybník – jaskyňa Praslen (RA), Silica – jaskyňa Besná Diera (RS), Silica – jaskyňa Majda-Hrašková (RV), Silica – jaskyňa Majková (RV), Silica – jaskyňa Silická ľadnica (RV), Silica – Zbojnícka jaskyňa (RV), Silická Jablonica – Sokolia jaskyňa (), Slavec – jaskyňa Ľudmila / Leontína (RV), Stránska (RS), Šivetice – Múrik (RA), Tisovec – Hradová (RS), Točnica – Uderiná-Hradište (LC), Včelince (RS).

• Ostatné archeologické lokality (medzi r. 1450 – 750). Popri tom vo Vlastivednom Slovníku Obcí sa nachádza niekoľko ďalších archeologických nálezísk datovaných do obdobia Mladšej Doby Bronzovej: Ardovo – jaskyňa (RV), Babie (VT), Babinec (RS), Baláže (BB), Bijanovce (LE), Blatná Polianka (SO), Blažice (KS), Bodrog (TV), Borša (TV), Brezno (BR), Budkovce (MI), Buzica (KS), Čičarovce (TV), Čierna nad Tisou (TV), Drienčany (RS), Družstevná pri Hornáde (KS), Gemer (RS), Haniska (KS), Hrašovík (KS), Humenné (HN), Ižkovce (TV), Kežmarok (KK), Klokočov (MI), Komárov (BJ), Koprivnica (BJ), Koromľa (SO), Košice – Poľov (KE), Kračúnovce (BJ), Krásna nad Hornádom (KS), Leleš (TV), Lesné (MI), Lúčky (MI), Luhyňa (TV), Malé Raškovce (MI), Malý Horeš (TV), Marhaň (TV), Mašková (LC), Matejovce (BJ), Michalovce (MI), Močidľany (SB), Modrý Kameň (VK), Nižný Hrušov (VT), Nová Lesná (PP), Obišovce (KS), Oborín (TV), Ozdín (LC), Pleš (LC), Plešivec (RV), Pliešovce (ZV), Počúvadlo – Sitno (BS), Podkonice (BB), Podrečany (LC), Pongrácovce (SN), Poprad (PP), Poprad – Veľká (PP), Pozdišovce (MI), Prešov (PO), Prochot (ZH), Rešica (KS), Rimavská Sobota (RS), Ruský Hrabovec (MI), Sirník (TV), Skrabské (VT), Slavkovce (MI), Slizké (RS), Slovenské Ďarmoty (VK), Soľ (VT), Spišská Belá (PP), Spišské Vlachy (SN), Stretavka (MI), Švedlár (SN), Trebišov (TV), Vajkovce (KS), Veľká Čalomija (VK), Veľká Ida (KS), Veľký Krtíš (VK), Zádielské Dvorníky – Zádiel (KS), Žbince (MI), Ždaňa (KS). 

• ​