eHistory

41M. Úpadok a zánik Chazarskej ríše

(od druhej pol. IX. stor. po r. 965).

Úspechy a rozvoj krajiny neboli v Staroveku, ani v Stredoveku, večný a trvajúci stav. Aj pre Chazarskú ríšu sa čas jej veľkosti a slávy pomaly začali napĺňať. Na prelome VIII. a IX. stor. ešte za priaznivých okolností prijala vládnúca časť spoločnosti údajne judaizmus za hlavné náboženstvo krajiny, čím spoločnosť prijala aj ich vyspelejšiu kultúru a písomníctvo. Rôzne názory pri jedných tvrdia, že to spoločnosti muselo napomôcť a predĺžilo jej existenciu o ďalšie skoro dve storočia, ale ďalšie názory tvrdia opak a aj toto závažné rozhodnutie prispelo k oslabeniu, izolácii krajiny a odlúčeniu sa časti obyvateľstva, za čo sa dajú považovať pokusy o odlúčenie sa a odchod viacerých kmeňov z Tureckého zväzu (Maďarských, Kabarských, Starobulharských a Starotureckých kmeňov). Vážnym ohrozením veľkosti a existencie Chazarskej ríše sa javil, zvyšujúci sa, tlak okolitých krajín, ktorý pomaly obsadzovali resp. odštepovali okrajové časti území, kde sa dovtedy zdržiavalo lojálne obyvateľstvo, etniká a národy pod chazarskou nadvládou. Tie zanechali krajiny svojich predkov a kvôli ochrane vlastného obyvateľstva volili odchod do inej lokality (viacero kmeňov z tureckej a uralskej jazykovej skupiny), prípadne iné kmene hľadali a vytvárali inú formu a rozmer svojej existencie a svojej spolupráce a spoluúčinkovanie v Chazarskej ríši (Volžský Bulhari prijali za náboženstvo krajiny moslimskú vieru, čo skôr stále poukazuje na náboženskú toleranciu v Chazarskej ríši a nie na podporovaný judaizmus). Chazarská ríša sa dostala do pozície stagnujúcej a unavenej veľmoci, ktorá sa voči okoliu nedokázala presadiť ako dobyvačný sused. Ešte po r. 830 sa jej síce podarilo vojenskou silou opätovne nastoliť panstvo v Meotise (po rieku Dneper), ale za niekoľko desaťročí, prenikaním kmeňov z Tureckého zväzu (hlavne Maďarských, starobulharských a prípadne aj Kabarských kmeňov) na západ za rieku Dneper, už naznačuje vymanenie sa spod nadvlády Chazarskej moci (nie je známe, že by moc Chazarskej ríše siahala za rieku Dneper, keď stavbou pevnosti Sarkel posilnila svoju moc len po rieku Don, čím jasne naznačuje dokonca že Chazarská ríša siahala len po rieku Don). Po tom čo Chazarom v susedstve vyrástol ďalší veľký protivník v Kyjevskej Rusi a po údajnom prijatí judaizmu sa od nich odvrátila aj Byzantská ríša, ocitla sa obklopená len nepriateľmi (od juhu Arabmi a od východu Pečenehmi, Oguzmi a Kimäkmi – Kumánmi – Kypčakmi). So žiadnym zo spomínaných susedov nedokázali spoluúčinkovať a pomaly ale isto sa na nich valila obrovská pohroma.

Najvážnejší nepriateľ pre Chazarskú ríšu vznikol zo slovanského kniežatstva Kyjevskej Rusi. Pod jej kontrolou sa postupne dostávali územia obývané slovanskými kmeňmi Poljanov (864), Severjanov (884), Radimičov (885) a ďalší. Aj to bol jeden z dôvodov prečo bola Kyjevská Rus často v nepriateľskom stave s Chazarskou ríšou, čím v rôznych obdobiach dochádzalo k blokáde obchodnej činnosti v Kaspickom mori, čo vyvolalo odozvu, keď Rusi ničili tamojšie prístavy a Chazari im na oplátku ničili obchodné lode.

Na východe krajiny sa vyvíjala situácia azda ešte aj komplikovanejšie. Chazarská ríša v prvej pol. IX. stor. prišla o veľkú časť územia medzi Kaspickým morom a Aralským jazerom (obsadili ho Pečenehovia, ale okrajové časti aj Úzi, Kimakovia a Arabi). Prebiehali tu časté boje (podľa arabských záznamov každoročne). V r. 893 Oguzi prenikli na územie Pečenehov a tí museli ustúpiť na západný breh rieky Ural do Povolžia, čo Chazarská ríša v r. 894 riešila spoločne s Alanmi a Oguzmi a porazila Pečenehov. Toto víťazstvo však bolo pre Chazarskú ríšu skôr neúspechom a to hneď z viacerých dôvodov. Pečenehovia síce opustili Povolžie, ale zase si utrhli iný kus Chazarskej krajiny na inom mieste, keď sa presunuli na západ k rieke Don, odkiaľ nasledujúci rok (895) za pomoci Povolžského Bulharska potiahli do Meotisu (do východnej Ukrajiny), dosiahli víťazstvo a museli odtiaľ pred nimi musel ustúpiť Turecký zväz. Tým prítomnosť Pečenehov navyše vrazila aj klin a definitívne oddelila Chazarov od ich niekdajších podriadeného Tureckého zväzu, v ktorom sa prv nachádzali Staroturecké, Starobulharské (Onoguri a Sabiri), Uralské (Magyar a Nyék) a Kabarské kmene. Pretože Oguzi sa usadili v priestore medzi Kaspickým morom a Aralským jazerom, odstupom niekoľkých desaťročí pre Chazarov vyrástol ešte väčší problém ako prv s Pečenehmi. Chazarská ríša po celom obvode svojho panstva stratila tzv. nárazníkové územie, kde sa mohli odohrávať vojenské akcie a vojnové územie sa posunulo miestami aj za prirodzené etnické a prírodné hranice (za toky riek), do chazarského vnútrozemia. Proti opustenej a oslabenej Chazarskej ríši viedla v pozadí nepriateľskú kampaň aj Byzantská ríša a v 20-tych rokoch X. stor. naviedla na vzburu, dovtedy lojálnych, európskych Alanov. Chazari ich za pomoci Oguzov porazili, do zajatia sa dostal panovník Alanov, ktorý musel sľúbiť vernosť chazarskému melechovi Aaronovi II. a zaviazal si ho aj sobášom svojho syna Jozefa s dcérou alanského panovníka. Zovretie okolitými krajinami a hlavne ich nepriateľský postoj ku Chazarskej ríši, vyvrcholil v druhej pol. X. stor. Oguzi posledné roky neustále pustošili vo vnútrozemí Chazarskej ríše (ničili úrodu na poliach, sady a vinice, odvádzali zajatcov). To využil aj kyjevský knieža Svjatoslav, ktorý v r. 964 obsadil územie posledného slovanského kmeňa Vjatičov a následne v r. 965 spoločne s Oguzmi vpadli do Chazarskej ríše, porazili ich vojská, zničili najdôležitejšie mestá a pevnosti: Itil, Semender, Sarkel aj ďalšie. Chazarská krajina sa rozpadla na viacero častí:

• Itilské kniežatstvo – chazarský kagan (melech) Jozef ušiel a ukryl sa na ostrove v Kaspickom mori a následne sa mu podarilo nájsť spojenca v stredoázijskej arabskej Chorezmii, kde konvertoval na islam. V 70-tych rokoch sa práve za pomoci Chorezmie Chazari ešte zmocnili aj mesta Itil, ale v r. 985 Itil definitívne pokoril ďalší panovník Kyjevskej Rusi knieža Vladimír.

• Krym – Proti chazarskému obyvateľstvu vedenému chazarským vojakom Georgiusom Tzulom uskutočnili v r. 1016 výpravu byzantské vojská a tmutarakaňský knieža Mstislav. Tunajšie obyvateľstvo však aj naďalej ostalo pri vyznaní judaizmu, ktoré v XII. stor. prerástlo do hnutia očakávajúceho príchod mesiáša.

• Tmutarakaňské kniežatstvo – Rozkladalo sa na Kubáni a na polostrove Taman (Tmutarakaň), uznalo zvrchovanosť Kyjevskej Rusi a od r. 969 bol tam známy miestny vládca Dávid. O storočie neskôr, v r. 1079, sa chazarský tmutarakaňský knieža nešťastne zamiešal do dynastických rozbrojov v Rusku. Proti kyjevskému kniežaťu Vsevolodovi sa vzbúrili Roman a Oleg, ktorý si najali Kumánov (Polovcov), tí však zabili Romana. Oleg tiež nedošiel ďaleko a jeho zajali Chazari, ktorý ho odviedli do Byzantskej ríše, kde bol uväznený. Oleg sa do Ruska dostal až v r. 1083 a zorganizoval vojenskú výpravu a zničil tmutarakaňských Chazarov a dosadil sem ruské kniežatá.