eHistory

19A. Kultúra Koločin – Tušemlja a Korčak.

Čo vlastne spôsobila Hunská prítomnosť vo východnej Európe?

Už aj preniknutie germánskych kmeňov do juhovýchodnej Európy narušil predchádzajúce kultúry, fungovanie tamojších nomádskych spoločností, čo síce vôbec neznamenalo ukončenie nadvlády nomádskych kmeňov nad ostatným pokoreným obyvateľstvom, len sa zmenila na trvalé bojisko na získanie kontroly Germánov nad krajinou. Tým sa darilo presadzovať sa v oblasti Ukrajiny a do vojnového stavu sa dostali nielen s nomádskymi kmeňmi, ale aj s ostatným negermánskym obyvateľstvom, ktorý zrejme tvorili väčšinu tunajšieho obyvateľstva a mohlo sa jednať o pôvodné starobylé roľnícke obyvateľstvo hovoriace indoeurópskym resp. staroeurópskym jazykom alebo ich dialektmi. Tomuto negermánskemu starobylému obyvateľstvu bol veľakrát priraďovaný skýtsky alebo sarmatský pôvod a od druhej pol. IV. stor. n. l. aj Antský pôvod. Príchodom Hunov na územie Ukrajiny, opustili túto krajinu germánske kmene, vydali sa na západ.

Aký osud postihol Antov? Nejaké kmene sa vydali aj do stredoeurópskeho priestoru (možno aj prv so Skýtmi a Sarmatmi), keď východorímsky Priscos v pol. V. stor. spomína na juhu Hunského panstva Skýtov s nápojom „medos“ a pri pohrebe wanga Atilu sa na kare resp. na hostine spomína výraz „strava“. Nejaké Antské kmene, už pred príchodom Hunov na Ukrajinu, germánsky Góti porazili a ak museli ustúpiť, tak sa to zrejme mohlo udiať len na sever Ukrajiny, Bieloruska a zrejme aj do juhovýchodného Poľska, keďže od východu sa dobývali Huni, na západ sa vydali Germáni a na juhu sa nachádzalo Čierne more.

Ak Antské kmene bojovali proti Germánom, zrejme ani z príchodu Hunov neboli nadšený a iste sa nevrhali dobrovoľne pod nadvládu Hunov. Najjužnejšie časti Antov sa nevyhli pozornosti a nadvláde Hunov, ostatné nomádske kmene ak zvolili ústup, mohli postupovať opäť len na sever a severozápad, kde sa nachádzali aj v VI. stor. Keďže pred hunskou nadvládou sa viacerým germánskym kmeňom podarilo uniknúť do západnej Európy, čím sa predpokladá, že aj viacerým Antským a ostatným negermánskym kmeňom sa z juhovýchodnej Európy podarilo uniknúť – ustúpiť na sever. Zrejme dve najpočetnejšie etniká, ktoré sa podieľali na vzniku a fungovaní Černjachovskej kultúry ustúpili, čo na prelome IV. / V. stor. spôsobilo jej zaniknutie a zaniknutie aj archeologickej kultúry nazývanej Kyjevská skupina (Kyjevský typ). Hneď v ich susedstve práve na prelome IV. / V. stor. vznikajú nové kultúry Koločin a Korčak. Aj napriek tomu, že vznikali v niekdajšom susedstve s Germánskym obyvateľstvom a aj súčasnom susedstve s kmeňmi z Hunského zväzu, nie je postrehnuteľný ich väčší vplyv alebo účasť na vzniku oboch kultúr, čím sa predpokladá skôr hunská nadvláda a využívanie ich bojovníkov na vojenské účely v smere na sever (kultúra Koločin - Tušemlja) a severozápad, s čím korešponduje pokračovanie prenikania Slovanských ozbrojencov aj po zániku Hunského panstva (kultúra Praha-Korčak.

Kultúra Koločin – Tušemlja pomenovaná podľa archeologickej lokality dvoch hradísk nachádzajúcich sa na východnej strane rieky Dneper. Koločin nachádzajúci sa v juhovýchodnom Bielorusku v Gomeľskej oblasti a Tušemlja v severovýchodnom Bielorusku na rieke Sož v Mogiľovskej oblasti. Jednalo sa o jednoduchú ručne tvarovanú, nezdobenú keramiku, spaľovanie mŕtvych a drevené kolové obydlia z vonkajšej strany opevnené (zasypané) zemnými valmi, čo sa považuje ako stavby polozemníc.

Presúvaním sa skupín germánskych kmeňov z Poľska, z priestoru povodia rieky Visla (hlavne Gótskych kmeňov), cez západné časti Bieloruska a Ukrajiny v priebehu II. stor. n. l. boli príčinou zániku Zarubineckej kultúry, keď účasť germánskeho obyvateľstva je potvrdená hneď vo viacerých kultúrach. Asi väčšia časť obyvateľstva Zarubineckej kultúry buď zotrvala na mieste svojich pôsobísk, alebo časť sa presunula na juh, čím sa obe časti stali súčasťou Černjachovskej kultúry. Ďalšie časti ustúpili na východ za rieku Dneper, kde nastúpila resp. pokračovala Kyjevská skupina resp. Kyjevský typ. Príchodom Hunov do severného Čiernomoria nastala etapa ústupu, čo sa prejavilo zánikom Kyjevskej skupiny a ústupom jej obyvateľstva na sever, do Bieloruska, kde aj za významnej účasti tunajšieho obyvateľstva zrejme baltského pôvodu vznikla kultúra Koločin – Tušemlja. Rímsky autor Tacitus (55 – 117 n. l., v diele Germania), spomína v oblasti východného Baltu kmene Ajsov, ktoré mohli byť baltského pôvodu a prípadne aj nejaké ďalšie obyvateľstvo z okruhu Západobaltského a Východobaltského lesostepného obyvateľstva, čím nastali podmienky k vzniku kultúry Koločin – Tušemlja (trvajúcej do VII. stor.). Dôvodom zániku sa najskôr stalo prenikanie slovanských kmeňov z kultúry Korčak na sever a západ, keď došlo pravdepodobne odchodu Baltského obyvateľstva z vnútrozemia a Bieloruska na baltské pobrežie.

Kultúra Korčak sa vyvinula podobne ako archeologická kultúra Koločin až po príchode kmeňov z Hunského zväzu v poslednej štvrtine IV. stor. alebo najneskôr na zač. V. stor. Vznikla zrejme za účasti ľudu zo Zarubineckej a Černjachovskej kultúry. Súčasný historici ju prisudzujú slovanským kmeňom Sklávov. Pomenovanie získala podľa archeologickej lokality pri ukrajinskom meste Žitomir (nachádzajúceho sa západne od Kyjeva). Archeológia ju prezentuje s jednoduchou ručne vyrábanou keramikou hrncovitého tvaru, domy vyhotovené ako polozemnice s kamenným kozubom v rohu, mŕtvych spaľovali a pochovávali do jamiek alebo urien. Nejednalo sa kultúru miestneho resp. lokálneho významu, ale zrejme po tlaku nomádskych kmeňov z Hunského zväzu sa kultúra Korčak presúvala cez Poľsko a Slovensko až na územie Čiech a Nemecka odkiaľ v priebehu VI. a VII. stor. prenikali aj do Rakúska, Slovinska, Chorvátska, Bosny a Srbska. Súčasný historici ju prisudzujú slovanským kmeňom nazývaných Sklávy a Sklavíni, pod ktorých vplyv sa dostalo obyvateľstvo Przeworskej kultúry, prípadne boli asimilované skupiny obyvateľstva rôzneho pôvodu (aj Keltského, Germánskeho, Tráckeho, Ilýrskeho a ďalších), prevažne však pôvodného starobylého obyvateľstva hovoriaceho okrem spomínaných jazykov aj indoeurópskym resp. staroeurópskym jazykom alebo ich dialektmi. Následne po rozpadnutí sa Hunského zväzu, Sklavíni prenikali aj južnou cestou do juhovýchodnej Európy, na Balkán, na polostrov Malá Ázia a až do Sýrie. 

Ak kultúra Korčak nebola len lokálnou a mala až tak veľký dosah, kladie sa otázka, akým spôsobom je možné uskutočniť resp. podporiť jej rozšírenie? Podotýkam, že  najznámejším resp. najčastejším spôsobom prenikania obyvateľstva do okolitých krajín, nebýva mierové splynutie, ale vojenský konflikt.

Ak k tomu prirátame aj obdobie v akom sa tento proces odštartoval, je už len potrebné či to bolo spoločne s Hunmi, alebo len útekom pred Hunmi (len mimochodom: čo ak práve aj Huni a nie až Avari využívali Slovanov pri vojenských výpravách).

Ak nebola zaznamenaná väčšia invázia resp. príchod východoeurópskeho obyvateľstva v období od pol. V. - VII. stor. n. l.! V tomto prípade sa nejedná o obyvateľstvo pôvodom zo stredoázijskej  resp. ázijskej oblasti (čiže nerátalo sa ani o Kimmeriov, Skýtov, Sarmatov, ... resp. Hunov, Avarov, ...).

Ak Slovanské kmene údajne zasídlili v období V. - VII. stor. n. l. takmer celý stredoeurópsky priestor (od Korutánska, Čiech a východného Nemecka až po Poľsko, Karpatskú kotlinu a Balkán, odkiaľ došli?

Ak nenasledovalo žiadne vyľudnenie východnej Európy, kde práve naopak tiež nastal obrovský vzostup resp. identifikácia Slovanského obyvateľstva (Anti a Sclávi) spomínaný byzantskými historikmi, v konfliktoch v oblasti západnej Ukrajiny a Moldavska a dobývajúcich sa na Balkán, kde sa vzalo údajne hojné možno až miliónové zástupy Slovanov tiahnucich do Strednej Európy.  

Pohľadom na mapu síce v dnešných časoch sa už nejedná až o taký veľký zasiahnutý priestor osídlený slovanskými kmeňmi ako v rannom Stredoveku (došlo k úbytku území o východné Nemecko, Rakúsko, Maďarsko), i tak sa jedná o takmer polovicu Európskeho kontinentu zasídleného obyvateľstvom úžívajúceho slovanské jazyky.      

​