eHistory

44M. Počet obyvateľov a delenie Starotureckých, Starobulharských, Maďarských a Kabarských kmeňov.

Step pri Čiernom mori od nepamäti bola dôležitou súčasťou vo vývine a rozvoji ľudstva. Prejavovali o ňu záujem veľké a známe civilizácie – kladie sa sem vznik Indoeurópskej rasy, z ktorej sa postupne za niekoľko tisícročí vyčleňovali (oddeľovali) rôzne veľké civilizácie a skupiny národov (ako napríklad iránske, skýtske, dórske, latinské, keltské, germánske, baltské, slovanské a mnoho ďalších). Táto križovatka národov neskôr poslúžila ako koridor na prenikanie a dobývanie sa do Európy (altajsko-mongólske a turecko-tatárske kmene z Altajskej jazykovej skupiny národov a aj maďarské kmene z Uralskej jazykovej skupiny národov).

Neutíchajúci záujem o túto oblasť naďalej trval počas celého obdobia Stredoveku. Aj v IX. stor. tu prebiehali rôzne vojny medzi zúčastnenými krajinami: medzi kmeňmi Tureckého zväzu medzi ktoré patrili Starobulharský (Onogurmi, Sabirmi), Starými Turkami, Uralskými (Maďarmi a Nyék) a Kabarskými kmeňmi, proti okolitým etnikám: Chazarom, Slovanom (Kyjevská Rus) a Bulharom. To sa im podarilo v podstate úspešne zvládať a to spôsobom, kým strácali na severe, straty si kompenzovali na západe, čím sa pohybovali v cca až 1000 km dlhom priestore (i keď širokom len okolo 200 km). Nečakaný zvrat resp. veľmi rýchli spád nabrali udalosti v posledných rokoch IX. stor. (894 – 900), keď sem pritiahli kmene Pečenehov (Plavcov, maď. Besenyők) a pohraničné boje sa preniesli do vnútrozemia Meotisu (Levedie) a Medziriečia (Etelközu). Veľmi citeľne zasiahli a dali do chodu tunajšie národy. Konflikt prerástol do veľkej vojny, do boja o Ukrajinu.

Neúspech sa dal hľadať v odpovedi na otázky „v akom vzájomnom stave sa mohli nachádzať kmene v Tureckom zväze a koľko obyvateľov mohli mať, ak nedokázali si uhájiť svoje územia proti menejpočetnejšiemu nepriateľovi - Pečenehom?

V prípade kmeňov v Tureckom zväze (starobulharských Onogurov, Starotureckých, Maďarských a Kabarských kmeňov) sa v súčte malo jednať o početnejšiu skupinu obyvateľstva ako u Pečenehov (už aj v porovnaní s počtom kmeňov – v Tureckom zväze 11 kmeňov a u Pečenehov 8 kmeňov).

Sčítania obyvateľstva v tej dobe neboli v žiadnej krajine a počty obyvateľstva sa dajú len odhadnúť. Pre Európu spolu s Byzantskou a Chazarskou ríšou sa takéto odhady pohybujú medzi 20 až 30 mil. obyvateľov, z toho niektoré najznámejšie krajiny mohli mať:

• Východofranská ríša okolo 3 mil. obyv. (s rozlohou okolo 400 tis. km2 to predstavuje 8 obyv./km2).

• Západofranská ríša okolo 3 mil. obyv. (okolo 600 tis. km2 – 5 obyv./km2).

• Byzantská ríša okolo 5 mil. obyv. (okolo 900 tis. km2 – 5,5 obyv./km2).

• Chazarská ríša 1,5 až 2 mil. obyv. (prv viac ako 1,5 mil. km2, okolo r. 900 len okolo 1 mil. km2 – 1,5 obyv./km2).

• Morava a Nitriansko (keď sem by sa malo zarátať aj sev. Rakúsko, Zadunajsko t. j. sev. Panónia a časť stredného Slovenska) okolo 400 tis. obyv. (okolo 80 tis. km2 – 5 obyv./km2).

• Veľká Morava + severné Rakúsko + Čechy + Panónia + Matra + Sliezko + Krakovsko + Lužica + Glomači okolo 800 tis. obyv. (okolo 200 tis. km2 – 4 obyv./km2).

Pre Karpatskú kotlinu, o čosi vyše storočia neskôr, okolo r. 1000, v dobe vzniku Uhorského kráľovstva sa odhaduje počet obyvateľov na asi do 1 milióna obyvateľov, čo pri rozlohe asi do 200 tis. km2 predstavuje hustotu zaľudnenia 5 obyv. na km2.

O podobný odhad sa pokúšalo aj viacero maďarských historikov, ktorých počty ľudí prichádzajúcich Maďarských kmeňov (spolu aj s ostatnými Starými Bulharmi Onogurov, Starotureckých a Kabarských) kmeňov sa pohybujú v rozmedzí od 200 až 500 tis. Ak u nomádskeho obyvateľstva malo na tú dobu tvoriť boja schopných mužov asi 20% obyvateľstva medzi 19 – 40 rokom života, čo by podľa názoru Hóman Bálinta tvrdiaceho o príchode 500 tis. ľudí s maďarskými kmeňmi tvorilo 100 tis. vojakov. Podľa odhadov, počet obyvateľov vo východnej Európe sa pohyboval okolo 4 – 4,5 miliónov obyvateľov. Z toho Chazarská ríša mohla mať zhruba 2 milióny obyvateľov vo svojom najúspešnejšom období okolo r. 800 (čo pri rozlohe asi 1,5 mil. km2, keď siahala až po Aralské jazero, predstavovalo len asi 1,33 obyv./km2), ale o storočie neskôr po vojnách v jej pohraničí a odchode viacerých kmeňov z dosahu jej moci (vymanili sa spod jej moci niektoré Slovanské, Turecké a Uralské kmene), poklesla rozloha až o tretinu (o oblasť od jazera Aral až po rieku Ural) a síce poklesol aj počet obyvateľov (na okolo 1,5 mil.), ale hustota zaľudnenia stúpla na asi 1,5 obyv./km2.

Ďalším veľkým útvarom bola neustále rozrastajúca sa Kyjevská Rus, ktorá pri rozlohe možno okolo 2 milióna km2 mohla odhadom pohybovať medzi 1,5 až 2 milióny obyvateľov (čo predstavuje len asi 0,75 až 1 obyv./km2).

O posledný zhruba milión obyvateľov sa mali podeliť dve časti: jednou bola oblasť severovýchodného Ruska od stredného toku rieky Volga na severovýchod Európy s rozlohou aj viac ako 1,5 milióna km2 a druhou južné oblasti Ukrajiny a Ruska od rieky Don (od Meotisu) až po Karpatské pohorie (cez Medziriečie až po Moldavsko) s rozlohou okolo 300 tis. km2. Kým ľudnatosť severovýchodného Ruska sa mohla pohybovať na asi niekoľkých desatinách obyv./km2, čo by mohlo predstavovať len asi pól milióna obyvateľov, ľudnatosť južnej Ukrajiny a južného Ruska sa mohla pohybovať na priemere asi Chazarskej ríše (1,33 – 1,5 obyv./km2 prípadne aj o čosi viac), čiže pri rozlohe asi 200 až 300 tis. km2 by sa tu mohlo, ku koncu IX, stor., zdržiavať od 300 tis. až po Homán Bálintových 500 tis. obyvateľov. Ak by sme chceli pomyselne (matematickým delením) aj rozdeliť obyvateľstvo do jednotlivých etnických skupín kmeňov v Tureckom zväze, ktoré sú spomínané v období od prvej pol. IX. stor. (spomínané v Meotise) až do zač. XI. stor. (tie isté skupiny kmeňov umiestnené v priestore rodiaceho sa Uhorského kráľovstva), keď aj v Meotise a aj v Uhorsku sa v rôznych písomných prameňoch objavujú až štyri etnické skupiny kmeňov a ich štyria panovníci:

• Prvý s titulom „kende“ (maď. aj kündü, knieža) a viedol dva Uralské kmene. V Meotise bol známy kende Olom (Ol, Olma; Anonymus ho premenoval na Álmos – slov. Almuš). Jedným z Uralských kmeňov bol Maďar (maď. Magyar, Megyer) a druhým podľa maď. jazykovedcov najpravdepodobnejšie mohol byť kmeň Nekyje (maď. Nyék). Pri dvoch kmeňov (2 z 11) mohli predstavovať počet od 55 až 91 tis. obyvateľov.

• Druhý s titulom „dulu“ (maď. gyula; slov. ďulo) a viedol dva Starobulharské kmene (turko-tatárskeho pôvodu, keď sa asi jednalo o Onogurov a prípadne o Sabirov). Tým jedným bol podľa niektorých maď. historikov turecký ľud nazývaný Jarmaty (maď Gyarmat; slov. Ďarmoty), ktorý sa pridal k maďarským kmeňom v Povolží. S týmto turko-tatárskym kmeňom úzko súvisí aj ďalší kmeň Kürt (čo dnes v slovenskom preklade znamená trúbka) a v polovici X. stor. ich byzantský cisár Konstantin VII. uviedol spolu Kürtgyarmat a mohlo sa tiež jednať o obyvateľstvo sympatizujúce s uralským obyvateľstvom a pôvodom resp. menom sa mohlo jednať o skupiny Sabirského prípadne im príbuzným etnikám. Pri dvoch kmeňov (2/11) mohli predstavovať počet 55 až 91 tis. obyvateľov.

• Tretí s titulom „karcha“ (maď. horka, harka), ktorý mohol byť kniežaťom ostatným kmeňom zo zoznamu vymenovaných cisárom Konstantinom VII. (z pol. X. stor.) malo by sa jednať o kmene: Jenő, Kér, Keszi, Tarján zaraďované medzi Staroturecké kmene (zdržiavajúce sa vo východnej Európe od VI. stor. od doby preniknutia Starých Turkov až po rieku Dneper, keď nemôže byť vylúčený aj nejaký malý podiel Chazarského obyvateľstva). Pri štyroch kmeňoch (4/11) mohli predstavovať počet od 110 až 182 tis. obyvateľov.

• Štvrtý s titulom kagan-chan, ktorý bol panovníkom troch Kabarských kmeňov, ktorých pôvod sa dá zaradiť medzi iránsko-skýtske etniká. Pri troch kmeňoch (3/11) mohli predstavovať počet od 82 až 136 tis. obyvateľov.

Výrazne k štatistikám napomáha aj vojenské a politické dianie v spomenutých lokalitách. Tak napríklad v VII. stor. príchod asi 50 tis. obyvateľov bulharských Kotrágov a ďalších bulharských kmeňov k rieke Kama, natrvalo donútil ustúpiť niektoré uralské kmene do iných lokalít (na sever, západ, východ a juh) a predpokladá sa, že maďarské kmene odtiahli trochu južnejšie do dolného Povolžia, do podstatne ohrozovanejšieho prostredia (možné nájazdy turko-tatárskych kmeňov zo Stredoázijskej oblasti). Pochopiteľne, že Kotrágovia nedošli do cudzieho prostredia, ale medzi príbuzne turko-tatárske obyvateľstvo patriace do niekdajšieho Onogurského panstva, s ktorým si vytvorili prevahu v tejto lokalite, čo v nasledujúcich storočiach viedlo k vytvoreniu (Po)Volžského Bulharska. Na konci IX. stor. odhadované menej ako pol miliónové etnikum Pečenehov (možno len niekoľko stoviek tisíc) obsadila Meotis (Levediu) a následne donútila k odchodu kmene z Tureckého zväzu (Starých Bulharov, Starých Turkov, Maďarov a Kabarov) aj z Medziriečia (Etelközu) a Moldavska do Karpatskej kotliny.

Potom sa kladie otázka: prečo pri takýchto počtoch obyvateľstva Tureckého zväzu resp. vojsk u Starobulharských, Maďarských, Starotureckých a Kabarských kmeňov, neodolali útokom Pečenehov a Bulharov? Natíska sa odpoveď s postrehnuteľným ústupom Starobulharských, Maďarských, Starotureckých a Kabarských kmeňov na západ už od r. 836 (keď maďarský kende Olom si zvolil sídlo v Kyjeve, kontroloval brod cez rieku Dneper, čo by mohlo naznačovať narušenie ich spoločného fungovania.

Pri predpokladanej nekoordinovanosti (nespolupráce) kmeňov v Tureckom zväze (Starobulharských, Starotureckých, Maďarských a Kabarských kmeňov) a navyše s prihliadnutím k nepriaznivej situácii (vojnový stav) sa muselo rátať s výrazným úbytkom obyvateľstva v porovnaní s predpokladanými počtami na Ukrajine a v Rusku, s počtami akými došli do Karpatskej kotliny. Tými nepriaznivými okolnosťami boli neustále (vyše pol storočia trvajúce) konflikty s Kyjevskou Rusou a Bulharmi a následne niekoľko veľkých porážok od Pečenehov s spustošením sídiel kmeňov z Tureckého zväzu (Starotureckých, Starobulharských, Kabarských a Maďarských kmeňov), keď hlavne v 90-tych rokoch IX. stor. malo dôjsť k veľkým stratám na ľudských životoch aj u nevojenského obyvateľstva. Pri útoku Bulharov v r. 896 sa spomína 20 tis. mŕtvych na strane Turkov, keď vojny v Bulharsku sa mohli zúčastniť asi tie najbližšie, čiže hlavne vojská Maďarov prípadne aj Starých Bulharov). Ak by sa počty padlých pohybovali na približne rovnakom čísle museli by ich straty znamenať asi polovicu bojaschopného obyvateľstva u Maďarských a Starobulharských kmeňov, čo mohlo predstavovať pokles až o 10% obyv., ale len v tom prípade ak nebolo zasiahnuté aj nevojenské obyvateľstvo, pričom práve opačná alternatíva sa spomína v bulharských aj byzantských prameňoch v prípade zničených sídiel v Medziriečí – Etelköze.

Ešte horšie mohli dopadnúť pôvodne meotiské (levédske) štyri Staroturecké kmene, ktoré sa Meotise mohli zdržiavať už od VI. stor. Po viacerých veľkých porážkach od Pečenehov v r. 894, 895 a 896, u Starotureckých kmeňov mohol byť pokles obyvateľstva ešte katastrofálnejší. Tri roky, tri porážky, tri sťahovania. Porážka čo spôsobí až sťahovanie sa obyvateľstva vyvolá straty na vojenskej aj na nevojenskej časti obyvateľstva. Ak by sa dalo rátať len s 10% úbytkom obyvateľstva každým rokom (ale mohlo to byť celkom iste aj viac), pri meotiských Starotureckých kmeňoch to mohlo spôsobiť pokles obyvateľstva až o tretinu. K tomu je potrebné pripočítať aj stratu kontroly nad zajatým pôvodným obyvateľstvom Medziriečia a Moldavska (slovanského a bulharského pôvodu, keď v severnejšej časti ich panstva to mohlo byť aj väčšinové obyvateľstvo), čo sa tiež mohlo prejaviť na nižšom počte odchádzajúceho obyvateľstva (mohlo to byť aj viac ako 10, prípadne aj viac ako 20%, čo môže predstavovať pri všetkých kmeňoch aj viac ako 100  tis. obyvateľov). Územie, ktoré v r. 896 – 897 v Karpatskej kotline následne zaujali resp. na ktorom kočovali (opísali ho v pol. X. stor. Tormáš a Bulču cisárovi Konstantinovi VII. v Konstantinopole), sa odhaduje len okolo 50 tis. km2, ale je nutné spomenúť rozšírený okruh kočovania za pasienkymi, čo sa dá odhadnúť na takmer 150 tis. km2. a pritom sa tam reálne na konci IX. stor. mohli nachádzať ešte aj zvyšky Avarského a ďalšieho Slovanského, Dáckeho, Bulharského obyvateľstva (Anonymus opisoval pokorenie viacerých slovanských a bulharských lokálnych vládcov), čo mohlo pri asi len 2. obyv. na km2 pokojne predstavovať len asi 300 tis. obyvateľov, tentoraz už ale asi s prevahou obyvateľstva z Tureckého zväzu (aj Maďarských, Starobulharských, Starotureckých a Kabarských kmeňov), keď mohlo mať výraznejší podiel roľnícke obyvateľstvo (10, 20, 30, ...%), ktoré spravidla neopúšťa obrábanú pôdu, ktoré mohlo byť už spomínaného Avarského, Slovanského, Dáckeho a Bulharského pôvodu.