eHistory

9M. Príchod Maďarov do Povolžia (IV. / V. stor. n.l.).

Pomaly, ale iste sa menil pôvod obyvateľstva od Stredoázijskej oblasti po Čierne more. Ku kmeňom a etnikám z Indoeurópskej a Uralskej jazykovej skupiny, pribudlo obyvateľstvo rôznych turko-tatárskych kmeňov z Altajskej jazykovej skupiny. Na prvý pohľad by sa zdalo, že malo dôjsť k výraznému zvýšeniu počtov obyvateľstva, ale z dôvodov za akých okolností dochádzalo k sťahovaniu národov, predovšetkým vojnami a ústupom iných skupín obyvateľstva, to bol práve veľký pokles obyvateľstva u všetkých zúčastnených kmeňov a etník. Ako aj u porazených, ustupujúcich, zajatých ktorý boli predovšetkým Indoeurópania, tak aj u prichádzajúcich kmeňov, ktoré boli hlavne turko-tatárského a altajsko-mongolskeho pôvodu z altajsko-mongolskej jazykovej skupiny. Sťahovaním národov bolo v priestore pohoria Ural zasiahnuté / vtiahnuté aj obyvateľstvo z Uralskej jazykovej skupiny a jedným z národov mohol byť aj kmeň Maďarov (v XIX. stor. nazvanom Ugri). V ich prípade je potrebné nájsť odpoveď na otázku: či dôvodom náhleho sťahovania zo Západnej Sibíri (z ich Ugro-fínskej resp. Fínsko-maďarskej pravlasti) do priestoru na západ od pohoria Ural, k rieke Volga bol útek pred Hunmi alebo sa ich Hunom podarilo zajať a použiť podobne ako ich susedov ostatné Ogurské / Onogurské kmene (medzi nimi nachádzajúce sa Bulharské, Sabirské, Chazarské a ďalšie kmene) k dobývaniu východnej Európy. Pochybnosti navodzuje zistenie, že aj napriek presťahovaniu sa, v Povolží sa Maďarský kmeň znova dostal do spoločnosti resp. susedstva aj príbuzných Západouralských (Sámskych) a Východouralských kmeňov (z Fínskej jazykovej vetvy). 

Len ťažko si je možné predstaviť, že by sa Uralskému kmeňu podarilo nepozorovane pohybovať po okraji záujmovej sféry turko-tatárskych kmeňov ovládaných Hunmi. Pre možnosť zajatia niektorých Uralských kmeňov (aj Maďarov) Hunmi napovedajú viaceré okolnosti, že sa tak rozhodli v tej istej dobe ako sem došli Huni a vydali sa rovnakým smerom ako Huni. Aj odhadovaná malá početnosť Maďarského etnika asi by len ťažko dosiahla vojenský úspech s vojenským zaujatím novej krajiny, čiže sťahovanie národa sa zrejme mohlo udiať za pomoci spoločného vojenského postupu práve s Hunmi. Aj osud nimi opustenej lokality pri rieke Tobol približne až do oblasti okolo mesta Turgaj pripadol nakoniec do panstva kočujúcich pastierskych národov turko-tatárskeho pôvodu. Čiže ak by kmeň Maďarov nebol odišiel, tak či tak by sa mohol ocitnúť v ešte komplikovanejšej situácii, úplnom obkľúčení len turko-tatárskymi etnikami a museli by čeliť tlaku ich spoločností a kmeňových zväzov.

Ak sa Maďari chceli vyhnúť len Hunom a zachovať si svojbytnosť (zvrchovanosť) museli sa vydať iným smerom napr. na sever za svojimi najbližšími príbuznými etnikami buď k Obským kmeňom alebo na západ do východnej Európy k Fínskym, Permiackym a Volžským kmeňom). Nakoniec len čiastočne naplnili sťahovanie a predpokladá sa, že sa dostali do susedstva svojich jazykovo príbuzných etník, aj keď ich ťažisko vplyvom zmeny z prevahou poľnohospodárskej orientácie nadobudlo charakter s prevahou nomádskych a pastierskych spoločenstiev. Sťahovanie niektorých Uralských kmeňov (aj Maďarov) kmeňov v dobe hunskej invázie, v susedstve Hunský kmeňov a zaujatie nového priestoru v Povolží (niekde v oblasti stredného toku rieky Ural až po rieku Kama) môže súvisieť s určením a dosahom severnej hranice Hunského panstva. Ak by sa Uralské (aj Maďari) kmene chceli vojensky postaviť na obranu proti Hunom (alebo aj proti iným turko-tatárskym kmeňom) alebo prípadne podnikať výboje a vojensky postupovať na západ a juh do Povolžia, Huni by asi len ťažko boli prehliadli ich ambície a nevenovali by im pozornosť, ako iným podstatne početnejším a známejším národom, kmeňom v širšom okolí.

Priamo žiadne písomné pramene zatiaľ nepriniesli (nepotvrdili) účasť aj Uralských (aj Ugrofínskych resp. Fínskomaďarských) kmeňov na vojenskom dobrodružstve, na výpravách do strednej a západnej Európy, ale tým zas nie je vylúčená účasť Uralských (aj Maďarov) kmeňov do aspoň neďalekého susediaceho okolia v západnom Povolží, prípadne až do priestoru rieky Don.

Príchodom kmeňa Maďarov, ktoré podniklo namáhavé sťahovanie (putovanie) dlhé viac ako 1.000 km, dostalo sa a ostalo v susedstve ostatných príbuzných Uralských (Ugro-fínskych resp. Fínsko-maďarských) kmeňov v lokalite ľavej (východnej) strane rieky Volga, kde sa predpokladala len malá hustota obyvateľstva a na tú dobu sa mohla pohybovať na menej ako 1 obyvateľovi na km2, možno len na desatine obyv. na km2).

Celkom iste krajina kam došli Maďari nebola ľudoprázdna a za pomoci spojenectva s etnikami v Hunskom zväze, mohli donútiť k ústupu okolité príbuzné Uralské (aj fínske) kmene, keďže aj dnes sa na území Baškírie zdržuje mnoho národností pôvodom z Uralskej jazykovej skupiny, ktoré mohli byť tými susediacimi etnikami ako Permiaci, Udmuriti a Marijci, ktorý všetci mohli ustúpiť na sever, alebo Mordviaci, ktorý mohli ustúpiť na západ na právu stranu rieky Volga. Príchod ďalších Uralských kmeňov (aj Maďarov) nemusel byť však vôbec nejako dramatický a nemuseli ich sprevádzať ani veľké vojenské manévre a vojny. Zohľadnením nízkej hustoty pôvodného obyvateľstva niektoré etniká (alebo ich podstatná časť) ustúpili, iné nejakým dobrovoľným alebo násilným spôsobom ostali a zaradili sa najprv do Hunského zväzu a neskôr sa buď vymanili a vydali vlastnou cestou alebo sa dostali znova pod nadvládu ďalších veľkých hráčov (kaganatov alebo ríš) v tomto regióne.

Východné Povolžie, kde sa približne mohli zdržiavať a pohybovať prichádzajúce Uralské kmene (aj Maďari), bol priestor ohraničený na západe riekou Volga, na východe pohorím Ural, na juhu riekou Ural a na severe riekou Kama a v súčasnosti sa tam nachádza viacero republík a oblastí v dnešnom Rusku: Baškírska republika, Tatarská rep., Oremburská obl., Samarská obl. a jedná zhruba o rozlohu okolo 400 tis. km2. Celá zmieňovaná oblasť sa rozprestiera medzi 51 – 55° stupni severnej šírky. V susedstve pohoria Ural a aj neďaleká Povolžská step sa v období od neskorej jesene do jari menia na podstatne nehostinnú krajinu, keď v blízkosti pohoria Ural, od polovice novembra do polovice apríla, zamŕzajú aj hladiny najväčších tunajších riek Kama, Viatka a Belaja. Čiže vystavením sumára sa nám ako potvrdeným faktom stáva zmena lokality niektorých Východouralských kmeňov (aj Maďarov) a preto ak by to bol násilný, dobrovoľný alebo prípadne len prirodzený pud sebazáchovy a odchod pred nebezpečnými Hunmi, ani tak sa nemohli vyhnúť veľmi rušnému dianiu v Stredoázijskej oblasti, Povolžskej a aj Čiernomorskej (Pontskej) stepi.

Kam doputovali aj niektoré Východouralské kmene (aj Maďari), sa nachádzalo (nachádza sa aj dnes) ešte viacero už spomínaných Volžských a Permiackych etník z Uralskej jazykovej skupiny, z jej Fínskej vetvy. Konkrétne sa jedná o etniká Permiakov, Komi, Udmuritov (nazývaný aj Votiaci), Marijcov (nazývaný aj Čeremisi) a Mordvijcov. Ich obyvateľstvo je aj dodnes vo viacerých ruských lokalitách oblastiach a krajoch, poprípade aj vo vlastných republikách.

Ľavá (východná) strana Povolžia (dolného a stredného toku rieky Volga) dnes zasahuje do dvoch štátov, do Ruska a Kazachstanu.

Ruské oblasti (od severu na juh resp. na juh od rieky Kama):

• Baškírska republika s rozlohou 143 tis. km2;

• Tatárska republika – // – 60 tis. km2;

• Ulianovská oblasť – // – 37 tis. km2; na východ od rieky Volga sa nachádza okolo 4 tis. km2.

• Orenburská oblasť – // – 124 tis. km2;

• Samarská oblasť – // – 54 tis. km2; na východ od rieky Volga sa nachádza okolo 51 tis. km2.

• Saratovská oblasť – // – 100 tis. km2; na východ od rieky Volga okolo 50 tis. km2.

• Astrachanská oblasť – // – 44 tis. km2; na východ od rieky Volga okolo 22 tis. km2.

Kazachstanské oblasti:

• Západokazašská (v dobe ZSSR nazývaná Uralská) oblasť s rozlohou 151 tis. km2;

• Atyraüská ( – // – Gurievská) oblasť – // – 112 tis. km2;

• Aktöbenská ( – // – Akťubinská) oblasť – // – 301 tis. km2; z toho asi dve tretiny sa nachádzajú západne od Mugodžarských vrchov (na východe sa nachádza niekdajšia časť Turgajská oblasť s rozlohou 112 tis. km2).

Približná rozloha ľavej strany Povolžia (len južne od rieky Kama) je okolo 975 tis. km2.

Na pravej (západnej) strane Povolžia (dolného a stredného toku rieky Volga) až po rieku Don je priestor, ktorý sa stal aj dôležitou etnickou hranicou aj skôr (v II. stor. n. l.) a rieka Don znamenala dosah osídlenia germánskych Gótov, oddeľujúcu ich od nomádskych Alanov, prípadne aj hranica centrálnej časti Chazarskej ríše. Dnes je to Ruské územie a nachádzajú sa tu republiky a oblasti (od severu smerom na juh):

Oblasti kde sa nachádza obyvateľstvo z Uralskej jazykovej skupiny

• Nižnonovgorodská oblasť s rozlohou 75 tis. km2;

• Čuvašská republika – // – 18 tis. km2;

• Mordvianská republika – // – 26 tis. km2;

• Uljanovská oblasť – // – 37 tis. km2; na západ od rieky Volga sa nachádza okolo 33 tis. km2.

• Penzianská oblasť – // – 43 tis. km2;

• Tambovská oblasť – // – 34 tis. km2;

• Saratovská oblasť – // – 100 tis. km2; na západ od rieky Volga sa nachádza okolo 50 tis. km2.

• Samarská oblasť – // – 54 tis. km2; na západ od rieky Volga sa nachádza okolo 3 tis. km2.

• Voronežská oblasť – // – 52 tis. km2; na západ od rieky Don sa nachádza okolo 10 tis. km2.

• Volgogradská oblasť – // – 146 tis. km2; na západ od rieky Don okolo 10 tis. km2.

• Kalmycká republika – // – 76 tis. km2;

• Astrachanská oblasť – // – 44 tis. km2; na západ od rieky Volga sa nachádza okolo 3 tis. km2.

Ešte by bolo vhodné do štatistiky pripočítať aj susediaci Severokaukazský región, ktorý úzko súvisel s Povolžím, kde sa dnes nachádzajú ďalšie republiky, oblasti a kraje:

• Arménsko s rozlohou 30 tis. km2;

• Azerbajdžan – // – 87 tis. km2;

• Gruzínsko – // – 70 tis. km2;

• Adygejská republika – // – 8 tis. km2;

• Kabardsko – Balkarská republika – // – 13 tis. km2;

• Severoosetská republika – // – 8 tis. km2;

• Čečenská republika – // – 16 tis. km2;

• Ingušská republika – // – 4 tis. km2;

• Dagestanska republika – // – 50 tis. km2;

• Stavropoľský kraj – // – 67 tis. km2;

• Karačajsko – čerkeská autonómna oblasť – 14 tis. km2; AO pod správu Stavropoľského kraja.

• Krasnodarský kraj – // – 84 tis. km2; celá rozloha sa nachádza na Kubáňskej nížine.

• Rostovská oblasť – // – 101 tis. km2; na východ od rieky Don sa nachádza okolo 40 tis. km2 a južná časť zasahuje do Kubáňskej nížiny.

Rozloha pravej (západnej) strany Povolžia aj so Severokaukazským regiónom je viac ako 983 tis. km2 (z toho rozloha Kubáňskej nížiny je odhadom okolo 150 tis. km2).

Celková rozloha popisovaných oblastí, na ktorom sa pohybovalo ako súčasť iných ríš sa mohli pohybovať a bojovať aj prichádzajúce Východouralské kmene (aj Maďari), respektíve ich príbuzný z fínskej vetvy a ďalšie etniká a národy, ktoré mohli prísť do styku s nimi je takmer 2 mil. km2.

​