eHistory

30M. Fungovanie dvojvládneho systému (IV. stor. – XV. stor.).

Už od doby Hunov bola postrehnuteľná nadvláda nad podrobenými národmi, ich povinnosti a viazanie vojenských síl v spoločnej viacnárodnej armáde nadradeného národa. Podobným spôsobom mohlo prebiehať aj fungovanie ríše – kaganátov u Starých Turkov a Chazarov. U Chazarov velenie nad vojenskými silami mali na starosti vojvodcovia a aj vojenské sily podrobených národov sa podriaďovali týmto vojvodom resp. tudunom, osobám, ktoré boli dosadené u podmanených národov na kontrolu ich lojality. Tým pádom absolútna moc jedného panovníka ako dominantných tak aj u podmanených národov zanikla resp. rozdelila sa pre dve osoby. Legitímny panovník (staroturecký a chazarský kagan, bulharský chán) mal síce neobmädzenú moc, mal k dispozícii osobnú stráž, prípadne aj ozbrojencov vlastného rodu, bol vo väčšine dedičným titulovaným vládcom, etnickým, duchovným (náboženským, sakrálnym) vodcom, sídlil vo svojom hlavnom meste (sídle) a dozeral nad chodom spoločnosti. Vojenskú moc však mal v rukách beg, ktorý mal na starosti obranu krajiny, v prípade potreby zhromažďoval vojská a viedol vojenské výpravy aj mimo hraníc svojej krajiny.

Ale vráťme sa k Starotureckej ríši, kde panovník mal v rukách absolútnu moc a na jej vykonávaní sa podieľali aj ostatný príslušníci dynastie a aj miestny vládcovia najsilnejších starotureckých etník – begovia resp. šádi. Iniciatíva a osobné ambície niektorých príslušníkov dynastie vyústili od 80-tych rokov VI. stor. k rozbrojom, ktoré po dvoch desaťročiach doviedli krajinu k rozpadu (604). Dvojvládie v Zápanom Starotureckom kaganáte je možné identifikovať až po r. 604, keď sa vo funkcii panovníka nachádzal neplnoletý kagana Taman (Ťumin, z rodu Ashina, Ašina). K fungovaniu novovytvorenej ríše, nad jej obrovskou rozlohou, museli prijať pomoc / spoluprácu aj od širšieho okolia od skupín vplyvných miestnych etnických vládcov, od starotureckých a hunských begov zoskupených v dvoch zväzoch Dulu a Nušibi, ktorým kagan Taman udelil 10 titulov (Dulom päť a aj Nušibom päť zlatých šípov) panovníckej pocty a udelenia moci, preto sa niekedy Západný Staroturecký kaganát nazýval aj Zväz 10-tich zlatých šípov. Keď sa vyčerpal vplyv a autorita panovníka, v r. 635 nový kagan Išbara Zväzom Dulu a Nušibi resp. ich desiatim zlatým šípom - desiatim begom udelil ešte navyše aj titul šád (princ, knieža).

Dvojvládie u Bulharských etník mohlo existovať už pred IV. stor., až do obdobia okolo r. 666, keď sa bulharské etniká rozišli, každé do iných končín Európy. Najprv sa úzko inkliminovali k Hunom, potom k Avarom a nakoniec k starotureckým Dulom (k posledne menovaným sa až do konca X. stor. odvolávala na svoj pôvod panujúca vrstva v Bulharsku), ktorý podmanené kmene a etniká zapojili do svojich vojenských aktivít a viazali ich vojenské oddiely pod kontrolou vojenských veliteľov z dominantného národa. Okolo r. 620 u bulharských Onogurov sa ujal moci chán Kuvrat, ktorý mohol byť synom miestneho etnického vládcu, ale zároveň jeho matka bola dcérou jedného zo Zväzu Dulu (jeden z členov Zväzu desiatich zlatých šípov) a zrejme sa jednalo o jedného člena z Dulov, ktorý mal na starosti etniká zo Zväzu bulharských Onogurov, čo by v prenesenom zmysle sa dalo vyložiť, že mal na starosti aj celú východnú Európu od pohoria Ural po rieku Dneper, čím dynastickým spojením mohlo dôjsť k spojeniu funkcie bulharského etnického vládcu s funkciou vojenského správcu Dulu do jednej osoby - absolútneho vládcu, čomu nasvedčujú aj snahy chána Kuvrata po r. 631, keď viedol dobyvačné vojny práve na ovládnutie a kontrolu východnej Európy, čo v prípade Dulov mal mať na starosti niektorý stredoázijský Dulu. Chánovi Kuvratovi boli podriadené viaceré bulharské etniká, ktoré sa po jeho smrti znova rozdelili.

U Chazarov je dvojvládie registrované počas celej existencie ríše. Jedným bol kagan s menšími, len vnútornými právomocami a mal na starosti sakrálne (náboženské) potreby ľudu. Druhým bol predstaviteľ starotureckej aristokracie (šľachty) tarkhanov, ktorý získal titul beg a následne mohol získať aj titul šád (arab. iša; slov. knieža). Pod jeho moc spadala armáda a bol zodpovedný za obranu a rozširovanie Chazarskej ríše. Dokonca pri druhej Chazarsko – arabskej vojne v r. 729, podľa arabských prameňov, funkciu bega zastávala žena menom Barsbeg. V IX. stor. práve osoba na poste bega sa spomína ako skutočný vládca (maluch arab. malik, s významom malý kráľ) čo mal v rukách vládnucu moc v krajine, rozhodoval o voľbe kagana, ktorého odsunul do pozície palácového zajatca, náboženského predstaviteľa a zástupcu Tengrichána na zemi.

Uralské kmene (aj Maďari) nepredstavovali ani do rozlohy a ani do početnosti obyvateľstva známu krajinu. Predpokladá sa, že sa pohybovali vo východnom Povolží, ktoré sa postupne nachádzalo pod panstvom Hunov, neskôr Sabirov, Onogurov, Starých Turkov, Zväzu Dulu. Podobne ako u Chazarov, tak aj u Maďarských (resp. Ugorských) kmeňov fungovalo dvojvládie za priam podivných nevyvážených pomerov, medzi kendem (maď. kündü) k a dulum (maď. Gyula, slov. Ďulom). V dobe (od r. 567) od preniknutia moci kaganátu Starých Turkov (ktorých vojenskou mocou boli aj staroturecké kmene nazývané Dulu), potom od r. 604 Zväzu Dulu a nakoniec až do polovice VIII. stor. bulharských alebo onogurských Dulov (čiže trvale dve storočia) sa Uralské (aj Maďarské resp. Ugorské) kmene, ocitali pod nadvládou iných štátnych útvarov, s ktorými sa podľa potrieb museli zúčastňovať resp. poskytovať aj vojenskú hotovosť. Preto je Dulu aj u Uralských etník vnímaný ako spoluvládca a ten mal na starosti obranu krajiny a jemu museli poskytovať značnú alebo väčšinu vojenských síl aj cudzie kmene nachádzajúce sa na území pod kontrolu Dulou. Takto došlo k okliešteniu moci aj u vládcu Uralských kmeňov (aj u Maďarského kendeho). Ak v prípade bulharských Onogurov, keď došlo prevzatiu moci Dulovcami dynastickým spojením, takéto prevzatie moci sa asi neudialo u Uralských kmeňov (aj Maďarov). Riziko zo zneužitia postavenia zástupcu Dulu, ktorý mal prostriedky (disponoval vojskami) na zosadenie iného etnického vládcu (ako aj u Uralských kmeňov resp. aj Maďarov) a sám by si chcel uzurpovať moc, asi by bez dynastického spojenia nestačilo a nebol by akceptovaný v inom etnickom prostredí. Dulu bol v neskoršom Maďarskom prostredí vnímaný ako jeden z viacerých nepodriadených lokálnych vládcov a aj po r. 1000 boli v rámci Uhorska Dulu (maď. Gyula, slov. Ďulo) považovaný stále za cudzincov, dokonca aj napriek tomu, že sedmohradský Dulo bol bratom matky kráľa Štefana, kráľ proti nemu zasiahol, zosadil ho (Dulo III. sa len útekom do Poľska zachránil) a Sedmohradsko pripojil natrvalo pod správu Uhorského kráľovstva.

​

​